Juraj Paškuliak
Výber z mojich obľúbených filmov. Mad Hatter (Šialený klobučník)
Ak máte radi dobré filmy, tak čítajte ďalej. Dnes budem písať o jednom výbornom kreslenom filme, ktorý pravdepodobne málokto z vás pozná.
Pochádzam z Kláštora pod Znievom. Študoval som na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici. Živím sa výrobou majstrovských sláčikových hudobných nástrojov. Som autorom štyroch zbierok poviedok, ktoré v priebehu rokov 2010 až 2013 boli vydané v knižnej podobe. Zoznam autorových rubrík: Spoločnosť, Politika, Nezaradené, Próza, Fotografie, Poézia, Kultúra, Súkromné, Spomienky na matku
Ak máte radi dobré filmy, tak čítajte ďalej. Dnes budem písať o jednom výbornom kreslenom filme, ktorý pravdepodobne málokto z vás pozná.
V dnešnom článku sa zameriam na hudbu, ktorú som počúval v čase dospievania. To bolo v deväťdesiatych rokoch, takže pôjde o hudbu z tohto obdobia.
Dnes pokračujem v písaní o hudbe ktorú mám rád. Priblížim vám krásnu anglickú ľudovú baladu, ktorá sa vola Scarborough Fair.
Pokračujem v písaní o hudbe. Dnešný článok bude o Emilie Autumn, ktorá patrí medzi moje obľúbené hudobníčky.
Významným obdobím populárnej hudby boli osemdesiate roky. Počas nich sa objavilo mnoho výborných spevákov a speváčok. Medzi najvýraznejšie tváre popmusic osemdesiatych rokov patrí Cyndi Lauper.
Dávnejšie som publikoval článok o holandskej kapele Anois, ktorá patrí medzi moje obľúbené hudobné skupiny. Dnes budem pokračovať v písaní o hudbe ktorá sa mi páči. Zameriam sa na írske protestsongy.
Mám veľmi rád čaj. Spolu s kávou a minerálkou patrí medzi moje najobľúbenejšie nápoje. Pijem ho každodenne a zásadne bez cukru.
Mám veľmi rád hudbu. Starú aj novú, akustickú aj elektronickú, vokálnu a aj inštrumentálnu. Neradím sa medzi tých, čo jeden hudobný štýl vyzdvihujú a ostatné zatracujú.
Od malička som mal rád hudbu. Z detstva si pamätám najmä televíznu reláciu Triangel v ktorej hrávali slovenskú a českú popmusic.
Mená veľkých klasikov; či už hudobných skladateľov alebo spisovateľov, sú verejnosti dobre známe – vyvolávajú okamžitú a zaslúženú pozornosť. Škoda, že v ich tieni zostávajú niektorí neobyčajne nadaní súčasníci.
Kniha Večery na dedinke (Jej celý názov je Večery na dedinke neďaleko Dikaňky), je prvotinou ukrajinského spisovateľa Nikolaja Vasilieviča Gogoľa. Výtlačok ktorý vlastním vyšiel vo vydavateľstve Tranoscius v Liptovskom svätom Mikuláši v roku 1947. Vyberám z neho povesť s názvom Strašná pomsta. Je relatívne krátka – jej rozsah je iba niekoľko desiatok strán. No atraktívna téma a majstrovský sloh s ktorým je písaná, jej dávajú monumentálny ráz. Vynikajúci preklad Zory Jesenskej robí z tohto diela literárnu lahôdku.
Asi pred piatimi rokmi som si v Bratislave kúpil útlu knihu obsahujúcu tri poviedky ruského spisovateľa Fiodora Dostojevského – Biele noci, Nežná, a Sen smiešneho človeka. Mám túto knihu rád a často sa k nej vraciam. V tomto blogu napíšem o titulnom príbehu. Poznamenávam, že článok obsahuje spoilery. (To keby ste sa práve chystali čítať a nechcete vedieť ako to skončí.)
Americká speváčka, husľová virtuózka, hudobná skladateľka, poetka, spisovateľka, módna ikona a herečka Emilie Autumn, sa narodila a detstvo prežila v Kalifornii. Noty sa naučila čítať skôr ako abecedu.
Z detstva sa mi zachovala spomienka na to ako som niekedy v druhej polovici osemdesiatych rokov videl bulharský animovaný film Planéta pokladov natočený na motívy knižnej predlohy Roberta Louisa Stevensona. Pointa tohto sci-fi príbehu je však tak odlišná, že divák ho po vzhliadnutí vníma ako film, ktorý má s knižným originálom minimum spoločného – vyjadruje totiž úplne inú myšlienku. Na mňa silne zapôsobil a bol som rád, keď som si ho neskôr, už v dospelosti mohol opäť pozrieť. Keďže si myslím že je to kvalitné, no pritom málo známe a prehliadané dielo, v nasledujúcich riadkoch sa ho pokúsim priblížiť.