Hnutie OĽaNO Igora Matoviča sa istý čas potácalo tesne nad hranicou piatich percent. Potom jeho preferencie začali prudko rásť až napokon zázračne vyhralo voľby so ziskom vyše dvadsaťpäť percent.
Ako je to možné? Prečo sa to stalo? Keď som nad tým rozmýšľal, spomenul som si na starší článok, kde som písal ako mafián Kočner povedal o svojom niekdajšom kamarátovi Borisovi Kollárovi, že do krvi dobil svoju tehotnú priateľku. Písal som tam okrem iného, prečo sa určitým typom ľudí darí v politike.
Zmienil som sa o takzvaných krikľúňoch: Krikľúň je človek ktorý sa vyjadruje veľmi emotívne, expresívne, často vulgárne. Potrebuje mať nejakého nepriateľa, na ktorého ukazuje prstom a zvaľuje naňho vinu za všetky problémy.
Títo krikľúni spravidla oslovujú ľudí, ktorí sa na politika pozerajú ako na ľudového zabávača. Chcú dostať dávku emócií, chcú aby to malo šťavu. Herecké výkony, nechutné vtipy, silné slová a falošné slzy sú vítané. Keď sa zabávač po čase okuká, nájdu si nejakého nového. Spravidla takého, čo v danej chvíli najhlasnejšie kričí a búcha päsťou do stola.
V Spojených štátoch amerických je takýmto krikľúňom Trump. Učebnicovým príkladom psychicky nevyrovnaného krikľúňa bol Hitler. U nás sú nimi Mečiar, Slota alebo Fico.
Vlastne je to veľmi rozšírený typ ľudí v politike, lebo slušní ľudia len ťažko oslovia masy. Krikľúni áno. Aj Matovič je takým krikľúňom. Spomedzi všetkých politikov kričal a búchal päsťou do stola najsilnejšie práve on a tak vyhral voľby. Či sa ako premiér osvedčí, to ukáže čas. Ja si myslím že jeho pôsobenie na poste predsedu vlády bude pre Slovensko nešťastím.
Vnímam ho ako psychicky nevyrovnaného človeka, ktorý nedorástol na to aby bol skutočným štátnikom. Má hrubý, buranský verbálny prejav, ako nejaký sedliak. Bude nám v zahraničí robiť hanbu. Očakávam že predstavitelia cudzích krajín ním budú pre jeho slovník opovrhovať.
Čo sa týka jeho obľúbenosti na Slovensku, myslím si že sa už čoskoro stane rovnako nenávideným ako Fico a budeme radi keď sa ho zbavíme.