Napríklad také zvonenia mobilných telefónov. S príchodom smartfónov sa stali naozaj nevkusnými. Je ťažké nájsť nejaký tón zvonenia, ktorý by znel prirodzene a príjemne. Ja tam mám nastavené iba pípanie a tak potichu, že to sám ledva počujem. Ľuďom často zvonia mobily veľmi nahlas a nechajú ich vyzváňať, ako keby chceli ukázať že im niekto volá. Potom s tým kto im telefonuje, dlho debatujú a preberajú s ním veci, ktoré v danom prostredí vôbec nie sú vhodné. Neuvedomujú si, že ostatných rušia. Osobne keď musím v takejto chvíli volať, snažím sa to skrátiť na minimum a hovorím čo najtichšie. Mnohí rozprávajú tak, že ich počujú všetci.
A tie veci čo rozprávajú. Jeden ujo si cestu vyhradil na vybavenie telefonátov. Volal nejakému ajťákovi, žiadal ho o rady. Spustil slávnostným tónom: Dobrý deň, mám doma na CD napálený film a chcel by som sa vás spýtať, či je možné ten film z toho CD dá dostať na USB kľúč? Takéto a podobné veci. Neviem prečo, ale bolo mi to nepríjemné a nedokázal som to počúvať. Musel som si presadnúť inde.
Alebo mladý chalan volal s niekým (tipujem že s priateľkou alebo mamou) ktorá sa ho pýtala, ako má urobiť nejakú vec na počítači. Povedal jej že musí stlačiť shift plus nejakú inú klávesu. Ona nevedela, čo to ten shift je. Povedal jej že to je klávesa medzi caps lock a ctrl. A ona stále nevedela čo to je, kde to je. A on jej to vysvetľoval a vysvetľoval, a ona to stále nie a nie pochopiť.
Alebo si pamätám jednu tetu, ktorá nedokázala byť ani chvíľu ticho, musela stále rozprávať. Našla si obeť - pani sediacu napravo od nej. Stále ju obťažovala, vypytovala sa jej, alebo jej niečo rozprávala. Napríklad o konfliktoch ktoré mala s ľuďmi kvôli tomu že stále rečnila. Tej pani to, rovnako ako ostatným okolosediacim, liezlo na nervy, ale neodvážila sa ju požiadať, aby jej dala pokoj. Vrcholom bolo, keď uvravená teta povedala: Stále pozeráte do mobilu. Po týchto slovách som ju požiadal, aby bola ticho. Ale teta bola rebelka. Vydržala mlčať pár minút a potom sa opäť rozvravela, ešte viac ako predtým. Našťastie jej prapodivný monológ netrval dlho, lebo zakrátko vystúpila. Mne ten úsek cesty s ňou pripadal, ako celá večnosť.