Jedna bola v čomsi, čo vyzeralo ako koženkové púzdro. Vybral som ju a prezrel. Bola veľmi hrubo vyrobená a hrozne doškriabaná. Na nástroj, ktorý slúži na presné meranie, mi to pripadalo ako zlý vtip. Vzal som do ruky druhú. Bola zatavená v plastovom obale, takže na ňu nebolo poriadne vidieť. Zdala sa mi nejaká podozrivá, ale poslúchol som svoje hlúpejšie ja a kúpil ju. Doma som ju vybalil a zistil, že je to taká istá, ako bola tá v "koženkovom" obale. Pripadalo mi to, ako keď sa komunisti v Číne rozhodli urobiť ten "veľký skok vpred" alebo ako to volali, vzali roľníkom náčinie, kvôli čomu vypukol hladomor a umreli desiatky miliónov ľudí, nahádzali ho do vysokých pecí a vyrobili z neho tak nekvalitné produkty, že museli hneď do šrotu. Tak táto šublera bola asi odtiaľ. Zhotovená neuveriteľne zle a nepresne. Potom ju spolu s ďalšími asi hodili do nejakého bubna, kde sa točila a točila, až bola celá dotlčená, pokrytá škrabancami a potom zabalená a vyexpedovaná do Európy, kde spolu s ďalším nekvalitným tovarom plní naše obchody, aby po zakúpení skončila na skládke odpadu, alebo v reklamácii. Bol som z nej zdesený a ihneď som ju išiel vrátiť.
Ďalší príklad z toho istého železiarstva: Potreboval som kúpiť koberček do izby, tak som tam išiel pozrieť. (Lebo predávajú aj koberce.) Našiel som jeden, ktorý sa mi rozmerovo a aj farebne (s prižmúrením oboch očí) páčil. Ale mal som z neho taký divný pocit. Keďže bol zrolovaný, požiadal som predavača aby ho rozprestrel, nech si ho môžem lepšie obzrieť. Nenašiel som na ňom nič, no ten zlý pocit pretrvával. Neposlúchol som svoj šiesty zmysel a kúpil ho. Doma som ho položil v izbe na podlahu a ako som tak chodil hore dole po byte, občas naň pozrel či je OK. Zakrátko som si všimol, že v jednej jeho časti je akési "pohorie". Ak poznáte Uluru v Austrálii, tak toto vyzeralo podobne. Skúšal som po ňom šliapať a snažil sa vyduté miesto vyrovnať, ale nešlo to, ba práve naopak, ako keby sa vydúvalo stále viac. Večer, keď na koberček dopadalo šikmé svetlo z vedľajšej izby, to bolo vidieť ešte viac a vyzeralo to veľmi zle. Časť koberca bola výrazne vydutá a aj keď som po ňom chodil, som to cítil v nohách a bolo to nepríjemné. Povedal som si, že takto poriadny koberec nevyzerá a na druhý deň som ho vrátil.
Potreboval som do bytu kúpiť dve obyčajné stoličky. Jednu na prácu a druhú k počítaču. Navštívil som obchod s nábytkom. Mali na výber viac typov za rôzne ceny. Lacnými som sa vôbec nezaoberal, lebo bolo na prvý pohľad vidieť, že sú zlé. Drahé vyzerali fajn, ale stáli priveľa. Tak som zobral tie, čo boli cenovo v strede. Zdali sa byť dobré, vyrobené z tvrdého dreva, nič podozrivé. Doma prišlo prekvapko. Zistil som, že tie "vankúše" na ktorých sa sedí, po chvíľke sedenia nenávratne spľasli. Nechápem ako je to možné. Proste som si na stoličku sadol a zakrátko sa ten molitan alebo čo to tam bolo, na zaťažených miestach, ako keby vyparil. Čo som mal staré stoličky, tak tam tá pena normálne desaťročia fungovala. Tu táto nič nevydržala. Potom prišlo ďalšie prekvapenie. Zistil som, že pri sedení ma nejako podozrivo omína zadok. Tak som sa na to pozrel a prišiel som na to, že na tej doske na ktorej sa sedí, sú presne na tých miestach, kde sú kosti na zadku, dva okrúhle otvory, každý s priemerom asi dva a pol centimetra. Zostal som v nemom úžase, prečo tam vôbec sú a prečo sa ich podarilo trafiť práve tam. Budem ironický a napíšem, že ten kto to vymyslel bol génius, ktorý by za to mal dostať nejakú cenu za dizajn.
Dávno som sa naučil, že Tesco je synonymum pre nekvalitný tovar a týmto obchodom sa vyhýbam. Pred rokmi som však dostal ako dar, elektrickú lupienkovú pílku z Tesca. Hneď ako som ju zapol a začal na nej robiť, som tušil že sa rozsype. To sa behom niekoľkých minút naozaj stalo. V zadnej časti rámu bolo také koliesko, ktorým sa šteluje napätie pílového listu. Ako som s ním manipuloval, zrazu mi ostalo v rukách a pílka sa stala nefunkčná. Nasadiť naspäť nešlo, tak som začal pozerať, ako kryt rámu rozoberiem, aby som to mohol opraviť. A tu prišlo prekvapenie. Zistil som, že je vyrobený z akéhosi kompaktného nerozoberateľného panciera. Nemal žiadny spoj, nedal sa nijako otvoriť. Myslím nejakým normálnym spôsobom. Išlo by to len rozbrusovačkou, alebo autogénom. Ale tie som nemal. Predstavujem si to tak, že keď tú pílku mali začať vyrábať, tak zadanie znelo: Vyrobte to tak, aby sa to po piatich minútach pokazilo, aby to bolo neopraviteľné a aby to toho kto si to kúpi, maximálne nahnevalo. Vyrobme čo najviac nekvalitného tovaru a premeňme celú planétu, na jednu veľkú skládku odpadu. Ako som písal v úvode odseku, nekúpil som ju ale dostal. Nemal som bloček a človek čo mi ju kúpil, bol preč. Tak som nemal chuť to riešiť a ihneď som ju vyhodil.
V obchode s honosným názvom, som kúpil plechové umývadlo. Keď som ho vybalil a kontroloval diely, zistil som že nič nechýba. Ale keď som ho začal montovať, čakala na mňa nastražená pasca. Umývadlo malo kruhový tvar. A tá súčiastka, ktorá mala odvádzať vodu z otvoru pri hornom okraji, presnejšie tá jej časť, ktorá mala priliehať z vonkajšej strany, bola tvarovaná na hranaté umývadlo. Išiel som to reklamovať. Myslím si, že aj dieťa dokáže pochopiť ten rozdiel, keď je niečo okrúhle a keď je niečo hranaté. Predavačka v obchode nie. Márne som jej vysvetľoval, že je to zlé, že to tam nepasuje. Podľa nej to bolo v poriadku. Aby mi dokázala, že sa mýlim, tak ten diel z celej sily priskrutkovala na okrúhle umývadlo čo mala na sklade a povedala: aha, sedí to, má to tak byť. Ja som jej povedal: Nesedí to, tu je škára. Ona: Aká škára? Kde? Dala to pod prúd vody a začala ju tam liať, aby mi dokázala, že ona má pravdu a ja sa mýlim. Samozrejme, voda cez medzeru pretekala. Bola z toho nasrdená, ale aj tak mi to nechcela uznať. Rozhodol som sa nestrácať s ňou čas a problém vyriešil tak, že som tesnenie nepasujúceho dielu podložil, aby sadol. Zlý pocit však zostal.
To je niekoľko mojich negatívnych skúseností s nekvalitnými výrobkami, ktoré mi námatkovo napadli.
Keď niečo kupujem, snažím sa aby to nebola mačka vo vreci. Nie vždy sa mi to však podarí. Napríklad preto, lebo si nedám pozor, alebo preto, lebo nemám dosť peňazí na to, aby som mohol mať všetko najlepšie a musím robiť kompromisy. Je alarmujúce, ako veľa zlých výrobkov je v našich obchodoch. Myslel som si, že keď niekto niečo predáva, tak kontroluje akú to má kvalitu. Mám dojem, že opak je pravdou. Našim obchodníkom, ako keby na tom absolútne nezáležalo.
