reklama

Spomienky z detstva - ako nás učiteľka chémie nútila bifľovať

V úvode tohto článku, chcem vyjadriť svoju úctu k učiteľom a ich povolaniu. Uvedomujem si, aká náročná je práca, ktorú vykonávajú. Bohužiaľ, nie všetci učitelia, sú dobrými učiteľmi.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Chémiu sme mali v posledných ročníkoch na základnej škole. Spočiatku som sa na ňu tešil. Predstavoval som si ju, ako niečo atraktívne a vzrušujúce. Slovom, mal som o nej detsky naivné predstavy. Rýchlo som z nich vytriezvel.

Učiteľka nám hneď na začiatku prikázala, naučiť sa naspamäť Mendelejevovu tabuľku. Každý týždeň sme sa museli nabifľovať určitý počet prvkov. Dala nám najavo, že nestrpí, ak to niekto nebude vedieť. Aby sa uistila že je všetko podľa jej predstáv, pravidelne nás skúšala.

Netuším, prečo mala taký autoritatívny prístup. Vyučovala nás aj etickú výchovu, ktorá sa neznámkovala. Bála sa snáď toho, že nebude mať dostatočný rešpekt na predmete z ktorého nemôže nechať žiakov prepadnúť, tak si to chcela vykompenzovať na chémii?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tretí predmet, ktorý sme s ňou mali, bola telesná výchova. Často sme hrávali volejbal. Hoci mám šport rád a aj sa viacerým aktívne venujem, voči kolektívnym športom som mal vždy odpor, ktorý sa v škole ešte prehĺbil.

Mali sme natiahnutú sieť, stáli sme na svojich pozíciách. Dávala nám akési povely a my sme sa premiestňovali. To sa dialo podľa nejakých pravidiel. Hoci to bolo úplne jednoduché, nikdy som sa to nenaučil. Prečo? Lebo ma to nebavilo a nechcel som sa to naučiť. Jediné, čo mi z toho po všetkých tých rokoch zostalo, je zlý dojem.

V poslednom ročníku základnej školy, sa mi podarilo urobiť prijímačky na Školu úžitkového výtvarníctva v Kremnici. Takéto školy boli vtedy iba dve. Jedna v Kremnici a druhá v Bratislave. Dostať sa tam, nebolo ľahké z dôvodu náročných prijímacích skúšok a kvôli veľkému počtu uchádzačov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bol som na svoj úspech hrdý a ostatní žiaci v triede, ktorých skúšky na strednú ešte len čakali, mi závideli.

Na chémii sme vtedy preberali nejaké divné veci, že bol nejaký vzorec a vpravo dole, vpravo hore a vľavo dole, nejaké čísla, ktoré niečo znamenali. Počet elektrónov alebo neutrónov, alebo čo. A keď prebehla nejaká reakcia a z jednej chemickej látky sa stala nejaká iná, tak sa zmenili aj tie čísla.

Mne to nešlo a na písomkách som z toho dostával päťky. Učiteľka si ma raz cez prestávku zobrala stranou a povedala, že jej je úplne jedno, že sa mi podarilo dostať na Šupku do Kremnice, ak sa to nenaučím, tak ma bez milosti nechá prepadnúť. Bola vždy arogantná a pamätám sa na jej nepríjemný hlas, ako keby to bolo včera.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Doma som sa to musel doučovať s matkou. Sú ľudia, ktorí dokážu druhých niečo naučiť, ale moja matka bola presným opakom takéhoto človeka. (Ak o nej chcete vedieť viac, prečítajte si tento článok.) Doučovanie s ňou bola hrôza. Aj napriek tomu, sa mi to nejakým zázrakom podarilo zvládnuť a neprepadol som.

Stretol som sa s názorom, že náš školský systém, kde tak veľmi záleží na bifľovaní sa, je zlý. Súhlasím s tým. Memorovanie sa veľkého množstva informácií naraz, považujem za niečo neprirodzené, čo viac škodí, ako pomáha. Študenti, ktorí sú nútení to robiť, zvyčajne všetko aj tak, krátko po skúškach zabudnú. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tak to bolo aj u mňa. Všetky tie kvantá zbytočností, ktoré som sa musel na chémii naučiť, som ihneď po posledných písomkách, vypustil z hlavy a zabudol. Zošity som spálil. Nikdy v živote som tie vedomosti nepotreboval. Neviem načo to bolo dobré. Bol to zbytočný stres a stratený čas.

 

Juraj Paškuliak

Juraj Paškuliak

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  224
  •  | 
  • Páči sa:  356x

Pochádzam z Kláštora pod Znievom. Študoval som na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici. Živím sa výrobou majstrovských sláčikových hudobných nástrojov. Som autorom štyroch zbierok poviedok, ktoré v priebehu rokov 2010 až 2013 boli vydané v knižnej podobe. Zoznam autorových rubrík:  SpoločnosťPolitikaNezaradenéPrózaFotografiePoéziaKultúraSúkromnéSpomienky na matku

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu