Pomaly sme napredovali. Občas sme si dali prestávku, počas ktorej sme sa napili, niečo zjedli, pozreli do mapy, a potom pokračovali ďalej. S pribúdajúcou nadmorskou výškou les redol a stromy dosahovali nižší vzrast. Nakoniec sme sa dostali do otvoreného priestranstva, kde bola iba kosodrevina a kamene. Kvôli hustému letnému oparu v diaľke nebolo takmer nič vidno. Slnko pálilo, na dovtedy jasnej oblohe sa zbiehali prvé mraky. Náhlili sme sa hore, odháňajúc od seba dotieravé mušky, ktorých tu boli celé roje. Už sa nám zdalo že cieľ je na dohľad, no potom sa ukázalo, že je to len akýsi predvrchol, a my musíme pokračovať ďalej. Boli sme pevne rozhodnutí pokračovať. Keď sme sa dostali až sem, v žiadnom prípade sa nebudeme otáčať. Liepali sme sa po skalách vyššie a vyššie. Posledné minúty námahy, a konečne sme sa dostali hore. Pod nami boli v opare sa strácajúce svahy, a pred nami mohutný kríž osadený na vrcholku hory. Dumali sme nad tým čo by tento kríž mohol znamenať? Žeby to bolo niečo ako výstraha; pozor, tu žijú kresťania?!
Obloha sa už úplne zatiahla. Z diaľky sa ozývalo hrmenie. Vzduch bol nabitý elektrinou. Uvedomili sme si, že sa musíme ponáhľať späť, aby nás tu nezastihla búrka. Za sprievodu hromov a bleskov sme striedavo bežali, striedavo sa šmýkali dole svahom na zadkoch, až kým sme neboli v bezpečí lesa. Premoknutí ale šťastní sme dorazili k autu. Všetky štyri pneumatiky na ňom boli prepichnuté.