Myslím si že tento problém spomenutý v posledných riadkoch perexu sa netýka len mňa, ale aj mnohých iných ľudí v našej spoločnosti, ako mužov, tak aj žien. Snáď každý človek potrebuje niekoho obdivovať a prechovávať voči nemu „vyššie city“. Pre niekoho je to obľúbený herec či športovec, pre iného automobilový pretekár, a niekto zase (najmä vidiecke ženy) uctieva svojho kňaza. Podľa toho kto koho preferuje spoznáme aký je to človek. Myslím si že mať vzor v nejakom futbalistovi majú sklon skôr menej inteligentní ľudia, a umelcov uctievajú zase častokrát snílkovia odtrhnutí od reality čo nechápu že z umenia sa človek nenaje a ľudia ktorí majú problémy s drogami. Ja preto najviac obdivujem politikov, lebo riadia tento svet. Zo slovenských si najväčšmi vážim Roberta Fica, lebo to nie je žiadny roztrasený slaboch ako poniektorí, ale sebavedomý a rázny chlap (dnes už zriedkavý typ muža) ktorý si ide za svojim a keď tresne päsťou do stola, tak celá krčma zamrie od strachu.
Obdivujem ho, pretože, aj keď si to mnohí neuvedomujú, v našom mladom štáte vykonáva mimoriadne náročnú politickú prácu. Väčšinu svojho času, svoje najlepšie sily, obetúva tomu aby sa ľudia na Slovensku mali lepšie, a vo vzácnych chvíľach voľna miesto toho aby si spolu s rodinou užíval zarobené peniaze, trávi hodiny nad počítačom a píše blogy. (A toto platí aj pre iných politikov ktorí sem píšu, a je to veľmi zaujímavý fenomén, že články ich, ľudí ktorí predstavujú elitu, sú na jednej titulke hoci s niekým kto nemá ani vysokú školu.) Každé jedno slovo pána Fica vnímam ako vybrúsený diamant, či ako iskrivé víno v pohári čo sýti ducha; každú jednu vetu ako umelecké dielo, čo hoc aj samo o sebe, vytrhnuté z kontextu, je úplne dokonalé. Je absolútne jedinečný. Na slovenskom politickom dejisku plnom skúsených a ostrieľaných matadorov ako napríklad Richter, Čaplovič, alebo Gašparovič, všetkých vysoko prevyšuje, a jeho kvalitám (aj keď to nie všetci vedia oceniť) sa približujú snáď len také osobnosti ako Pavol Hrušovský alebo Monika Flašíková Beňová.
Myslite si o mne čo chcete, ale ja mu na rozdiel od dezorientovaného stáda fandím. Snáď sa k tomu môžem takto úprimne priznať, keď tu na Blogu SME vládne taká rodinná atmosféra. Ak sa nestane prezidentom, zrúti sa mi svet.