Folkloristi
Adam pracoval v stolárskej dielni a vo voľnom čase hrával v ľudovke. V Bratislave sa necítil dobre. Bodaj by aj, veď pochádzal z Prešova. Tu sa cítil odcudzený, s priateľmi ho spájalo iba aby to aby sa pri pive uvoľnili od nahromadeného stresu a uspokojili nutkavú potrebu pohybovať čeľusťou. Inak to bola len nuda, mizerný podnájom a nedostatok financií. Po čase dostal ponuku od partie hudobníkov žijúcich v Írsku, aby s nimi hrával. Tak si kúpil letenku a pridal sa k nim. Na ulici hrali slovenské, cigánske, maďarské a rumunské ľudové piesne, žili z peňazí čo im ľudia hádzali a bývali spolu na podnájme. Malý byt pripomínal väzenie, jedinou možnosť ako sa odreagovať bol alkohol. Postupne sa medzi nimi rozšírila ponorková choroba do tej miery že sa na podnájme viackrát pobili. Ich život ktorý by sa nezainteresovanému mohol javiť závideniahodný bol v skutočnosti trápením z ktorého sa každý snažil uniknúť.
Maja a Jozef
Zbalila ho ešte na Slovensku aby v Británii nemusela začínať sama. Potom sa spolu odsťahovali do Londýna. Jej sa podarilo nájsť si celkom dobrú robotu v umeleckej profesii. On také šťastie nemal a živil sa ťažkou manuálnou prácou ktorú vykonával aj napriek problémom s chrbticou, lebo svoju partnerku mal rád a túžil byť s ňou. Ona pochádzala z bohatej bratislavskej famílie, zatiaľčo on bol zo stredného Slovenska, a z rodiny chudobnej. A tak ako boli rozdielne ich sociálne pomery, tak boli rozdielne ich charaktery. Maja po dvoch rokoch pobytu vonku svojho verného slovenského frajera vymenila za akéhosi Poliaka. Jej expriateľ stratil motiváciu žiť naďalej v Británii a s podlomeným zdravím sa vrátil na Slovensko k rodičom.
Martin a Silvia
Akokoľvek chceli, nedarilo sa im na Slovensku stabilne zamestnať. Tak ich posielali preč. Len choďte von, choďte čím skôr. Tam sa vám bude dariť dobre, vraveli im. Tam sa každý šikovný človek uplatní. Ak sa tam niekomu nedarí, tak je to len preto že je neschopný a hlúpy. Len rýchlo rýchlo, nech vás čo najviac odtiaľto zmizne, bude nižšia nezamestnanosť. My čo sme prisatí na štátne peniaze sa tu bez vás hravo zaobídeme. Tak teda poslúchli, veď čo iné im zostávalo? On bol šikovný a vzdelaný, zamestnanie mal dohodnuté ešte pred opustením Slovenska. Bola to kvalifikovaná robota ktorú nemohol vykonávať hocikto, no aj napriek tomu zarábal oveľa menej ako Brit. Jeho partnerka si mesiac po odchode do zahraničia našla jednoduchú manuálnu prácu za ktorú dostávala minimálnu mzdu. Bývali v sparťanských podmienkach a usilovne sporili. Neplánovali tam ostať natrvalo. Tešili sa na návrat do vlasti, kde plánovali svadbu a potom si chceli v rodnom kraji postaviť dom. Po ôsmich rokoch už mali nasporené dosť. Vrátili sa na Slovensko a vzali sa. Kúpili pozemok v krásnej lokalite v blízkosti prírody a začali stavať. Vôbec však netušili že ich nehnuteľnosť bude stáť na zosuvovom území. Pred kolaudáciou prišli intenzívne dažde a novopostavený dom sa im rozpadol pred očami.
Marcel
Je vonku už tretí rok. Za tento krátky čas pracoval na toľkých miestach že to nevie spočítať. Robí v profesii kde je veľká fluktuácia zamestnancov. Zamestnávateľ využije nadšenie nového pracovníka a nechá ho drieť s maximálnym nasadením. Keď sa vyčerpá, nájde si nejakú zámienku, vyhodí ho a prijme ďalšieho. Marcel býva v maličkej izbičke na rušnej štvorprúdovke. Keď kvôli hluku nemôže spať, namiesto ovečiek počíta autá. Nepáči sa mu tam, ale nič lepšie si nemôže dovoliť. Varí v spoločnej kuchyni, a ráno s ostatnými spolubývajúcimi stojí v rade na záchod. Často spomína na rodný kraj – na hory ktoré mu tu tak chýbajú, či na veľký dom ktorý sa jeho otcovi, aj napriek tomu že bol iba robotník podarilo postaviť. Dúfa že raz sa vráti a začne tam nejako podnikať. Ale v čom? Rozmýšľa. Ako sa uživiť v tej hladovej doline kde skapal pes a každý tretí je bez práce? Potom si spomenie ako väčšina obyvateľov z jeho dediny volí v každých voľbách bezcharakterných chrapúňov ktorí Slovensko priviedli do stavu že ľudia z neho musia utekať. Tí zaostalí, ovce pripomínajúci úbožiaci sú mu na svetelné roky vzdialení. Uvedomuje si že by si s nimi nerozumel, že medzi nimi nemá čo hľadať, nemá kam ísť... Že je v pasci.
