Slovenský sen

Autor: Juraj Paškuliak | 29.1.2014 o 10:21 | Karma článku: 8,91 | Prečítané:  764x

Zmena režimu ho zastihla na prahu dospelosti. Nadšene pozoroval ako sa rúca nenávidená komunistická diktatúra. S radosťou v srdci sledoval ako ľudia strihajú ostnaté drôty a tešia sa zo slobody. Hranice sa otvorili, do obchodov začal prúdiť atraktívny tovar zo Západu. O pár rokov neskôr sa mu splnilo o čom sníval od chlapčenských čias – ako študent navštívil Spojené štáty americké. Strávil v nich niekoľko mesiacov a precestoval ich krížom krážom. Doma si na pamiatku vystavil zarámovanú fotku ako stojí s horským bicyklom pred Golden Gate Bridge. Pozeral na ňu, videl svoju usmiatu tvár plnú energie. Symbolizovala mladosť, elán a optimizmus, jeho vieru v úspech a lepšiu budúcnosť v novom slobodnom svete.

Po skončení štúdií sa na Slovensku zamestnal. Sľubne rozbehnutú kariéru po niekoľkých rokoch prekazil nečakaný krach firmy. Rozhodol sa teda skúsiť šťastie v zahraničí. Začiatky boli ťažké. Nedarilo sa mu nájsť si prácu a takmer skončil na mizine. No nevzdával sa. Bezdomovci z Poľska a iných východoeurópskych krajín žobrajúci v tamojších uliciach mu boli varovaním že musí urobiť maximum. Nakoniec sa zamestnal ako čistič záchodov. Neskôr vykladal vagóny. Náročná práca ho zocelila. Následne pracoval v logistickom centre. Potom si našiel džob v ananásovni a naučil sa zase niečo nové. Napokon sa mu podarilo zamestnať v pobočke istej nemeckej firmy. Fascinovala ho nemecká pracovitosť a robil s plným nasadením. Veril tomu že keď pôjde na plný výkon, bude obdivovať Nemcov, a pohŕdať Slovákmi, tak sa z neho stane Nemec. Po rokoch práce sa už cítil ako keby tam bol doma. No zrazu prišiel nečakaný zvrat – zistil že vyhorel a svoju robotu, ľudí okolo seba, a prostredie v ktorom žije nenávidí. Zajasal keď k nemu prišli pozitívne zvesti z domova, že Slovensko sa zmenilo na ekonomického tigra a začali naň prichádzať zahraniční investície – na úrodných poliach pribúdali montážne haly a logistické centrá. Neváhal, vrátil sa rýchlo späť do vlasti a zamestnal u zahraničného investora. Tešilo ho že je tu niekto kto ho chce, lichotilo mu keď mu majster po večeroch telefonoval že ho potrebuje v práci, a nevadilo mu ani keď si kvôli tomu nemohol pozrieť futbal, alebo keď musel robiť šestnásť hodín v kuse. Plat nebol ktovieaký, ale on dúfal že časom príde kariérny postup v ktorý veril, lebo ako jediný zamestnanec vo firme ovládal cudzí jazyk.

Teraz sa pozrime na jeho súkromie, do ktorého vtedy zasiahlo niečo veľmi významné – Facebook. Keď sa tento fenomén u nás objavil, všetci jeho kamaráti sa naň zaregistrovali ako na povel, a tak sa poponáhľal tiež, aby nevytŕčal z radu. Aby ukázal aký je originálny, do svojho profilu si dal to čo ostatní; že miluje bubble wrap, Pulp Fiction, a počúva drsných rockerov z Red Hot Chilli Peppers. Sociálna sieť dala jeho bytiu nový rozmer a odvtedy bol Fejs jeho každodenným spoločníkom. Práve cezeň sa zoznámil s ňou.

Ona pochádzala z malého mesta nachádzajúceho sa v chudobnej časti Slovenska. Keď sa stala vysokoškoláčkou, dochádzala cez celú republiku. Rodičia ju študovať donútili, lebo ako hovorili; vysokú školu musí mať každý. Ako mu potom hovorievala, mala tzv. električkovú školu – nedokončíš ju len keď ťa zrazí električka. Po jej skončení vystriedala v Bratislave viacero povolaní. Pracovala ako čašníčka, pri pokladni v supermarkete, a podobne. Neskôr sa rozhodla dať Slovensku zbohom. Povedala ostatným kamoškám nech posledná zhasne, a tak ako mnohé iné vyletela do veľkého sveta splniť si svoje sny. Najprv mala smelé plány a lietala vysoko. No život v Británii nebol ľahký, a ani na jedno z vysnívaných miest ju neprijali. Tak zlietla trochu nižšie a zamestnala sa v čokoládovni. Neskôr opatrovala malé deti. Zlepšovala sa popritom v cudzom jazyku a naberala nové skúsenosti. Snívala že sa tam vydá a bude z nej Britka. Potom pracovala  ako chyžná. Napokon sa vrátila späť domov a chodievala na týždňovky do Rakúska kde opatrovala starých ľudí. Vyskúšala zase niečo nové, a zlepšila sa v nemčine. Túžila už po rodine, lebo mala dávno po tridsiatke. Vtedy natrafila na neho. Preskočila medzi nimi iskra a vzali sa. Teraz spolu šťastne žijú v jednoizbovom byte v dome sorea, splácajú dvadsaťročnú hypotéku, a vychovávajú postihnuté dieťa.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Žena, ktorá prežila Mengeleho pokusy, koncentrák aj pochod smrti

Viola Fischerová zomrela vo štvrtok vo veku 94 rokov.

KOMENTÁRE

Harabin sa s Kotlebom bez pochyby vo všetkom zhodne

Žiaľ, dostali sme sa do situácie, keď za totalitné smerovanie idú kohosi karhať tí, čo kedysi sami inému totalitnému režimu aktívne prisluhovali.


Už ste čítali?