Spomienky na matku

Autor: Juraj Paškuliak | 27.9.2016 o 9:00 | Karma článku: 5,20 | Prečítané:  843x

Keby sa ma niekto spýtal, ktorá spomienka na moju matku, sa mi najvýraznejšie vryla do pamäti, tak sú to jej slová: Z teba nikdy nič nebude.

Často tieto slová hovorila a vždy si dala záležať, aby ich povedala čo najzlostnejším a najjedovatejším tónom. Tieto slová sú vždy prvé, na čo si spomeniem, keď mi na um zíde jej meno. Spájali sa s ďalšou vetou, ktorá sa mi zapísala do pamäti: Si neschopné hlúpe malé decko. A za tým zvykla dodať: Z teba nikdy, ale naozaj nikdy, nič nebude.

Bol som pre ňu presným opakom toho, čo chcela, aby sa zo mňa stalo. Veľmi zle znášala napríklad to, že ma priťahovalo umenie. Opovrhovala umelcami. Najviac jej imponovali šmejdi. Chcela, aby sa zo mňa stal jeden.

Nech som robil čokoľvek, nech som sa snažil akokoľvek, všetko skritizovala, na všetkom našla chyby. Existoval iba jediný spôsob, ako na ňu urobiť dojem. Učiť sa na samé jednotky, lebo aj ona, ako neustále pripomínala, sa učila na samé jednotky. Okrem toho jej strašne záležalo na mienke okolia a keď niečo nebolo podľa jej predstáv, tak zvykla lamentovať že čo si ľudia v dedine o nás pomyslia.

Keď sa učiteľka matematiky na základnej škole, rozhodla rozdeliť nás do dvoch skupín, prihlásil som sa medzi horších žiakov, lebo matematika mi nešla. Dovolil som si rozhodnúť sa o tom sám, bez matkinho súhlasu a to som nemal robiť. Doma sa rozpútalo peklo. Kričala na mňa, že vraj som jej urobil hanbu. Išla za učiteľkou, že to zmení. Ale tá ju našťastie (po veľkej námahe) presvedčila, že som urobil správne.

Matka ma psychicky a fyzicky týrala. Raz keď ma zmlátila, som jej povedal, že sa neviem dočkať, kedy od nej budem mať navždy pokoj. Strašne sa vtedy urazila.

Odvtedy ma všade ohovárala. V škole, na internáte, pred príbuznými, pred všetkými ľuďmi, ktorých poznala. Žiadala otca, aby ma po dovŕšení osemnásteho roku vyhodil z domu. On to odmietol urobiť. Prišla za babičkou a nadávala na mňa. Keď to babička už nemohla vydržať, tak povedala: Akého si si ho vychovala, takého ho máš. Matka na to vstala, bez slova odišla a pri odchode z celej sily tresla dverami.

Matkine vlastnosti a charakter výborne vystihuje tento prípad: Keď pracovala v Bratislave, bývala na podnájme u otcovej sestry. (Po celý čas u nej bývala zadarmo.) Otcova sestra mala v kúpeľni drahý parfém. Keď sa matka od nej sťahovala preč, ukradla jej ho.

Toto je len malý zlomok zlých spomienok na ňu. Už viac ako sedemnásť rokov som ju nevidel a musím sa priznať, že mi vôbec nechýba.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?