reklama

Chatár: stretnutie s medveďom ma vystrašilo

Zhováral som sa s človekom, ktorý prevádzkuje horskú chatu. Rozprával o svojej práci, filozofii a vzťahu k prírode. Počas rozhovoru s ním, som si vypočul mnoho krásnych slov, ktoré som zhrnul do tohto článku:

Písmo: A- | A+
Diskusia  (18)

Nad tým že skúsim chatárčiť, som začal uvažovať keď ma opustila manželka. No uvedomoval som si, že na uskutočnenie môjho zámeru, musí dozrieť ten pravý čas a tak som si svoj nápad nechával pre seba a čakal kedy príde vhodná doba.

Jedného dňa mi v krčme na prízemí nášho paneláku, pri siedmom poldecáku borovičky môj priateľ Jozef, bývalý kolega z celulózky, s plačom rozprával že sa práve rozvádza. Vraj mu žena bola počas vzťahu neustále neverná, ku koncu sa ani nesnažila tajiť, že mu zahýba. No že ho opustí, to nečakal. Rozprával mi všetky nechutné detaily. Objal som ho a plakal spolu s ním. Vtedy som si spomenul na myšlienku o chate a povedal mu o nej. O nejakú dobu neskôr, počas jedného z našich častých posedení v pohostinstve pri destilátoch, bol s nami kamarát z fabriky. Všetci sme ho mali za takého, no veď viete čo, lebo bol z nás najmladší. Veľmi nás prekvapil, keď nám povedal že sa mu zrútil svet, lebo sa od svojej peknej mladej žienky dozvedel, že od neho navždy odchádza. Povedala mu že jej bol iba na to, aby si od neho dala urobiť decko a potom ho odkopla. Vraj moderné ženy to tak robia. Plakal ako malý chlapec a hovoril že skočí pod vlak. Utešovali sme ho a snažili sa nejako mu pomôcť. Ponuku podieľať sa na prevádzke horskej chaty prijal s nadšením. Ešte sme potrebovali niekoho štvrtého. Ako vhodný kandidát sa ukázal ujo Paľo, starý mládenec, samotár, muž mĺkvy, melancholický a smutný, ktorý chodil všade s nami ako psík a ani sa od nás nehol.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Lenže kde vziať chatu?. Tento problém sa nám podarilo vyriešiť v staničnom bufete. Tip dal Karči. Vyšpáral rohlíkom zvyšky tresky z dna plastového pohára a zahlásil: viem o jednej chátrajúcej lesníckej chate hore v lese, neďaleko turistického chodníka. Boli sme ju pozrieť a veľmi sa nám zapáčila. Skontaktovali sme vlastníka a začali vybavovať formality potrebné na jej prenájom. Všetko sa podarilo, úspech nám dodal síl a my sme s nadšením začali chatu rekonštruovať. Vyznášali sme k nej materiál, doviezli piecku, opravili strechu a už sme sa tešili že bude čoskoro hotová, a budú sa u nás zastavovať turisti idúci hrebeňovku, popíjať čaj a chváliť, ako sa im u nás páči. Chata opeknievala a čas kedy bude zrekonštruovaná sa blížil. Napokon bola dokončená a začali sme ju prevádzkovať. Boli sme šťastní že ju máme a ako sme si jedného utešeného májového dňa vykračovali lesom, pochytali sme sa okolo pliec a pospevovali si. Bola to len obyčajná unifikovaná socialistická chatka, ale bola naša a my sme ju milovali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Teplo krbu

Raz pri pohári vareného vína, rozhodli sme sa spýtať nášho priateľa, vášnivého turistu, ktorý nás poctil návštevou: Jonatán, vyrozprávaj nám, ako sa tebe rozpadlo manželstvo? A on odvetil: Viete, kedysi som poľoval, strieľal zvieratá pre potešenie a nemal som žiadne výčitky svedomia. Ale ako som starol, brucho mi rástlo, vlasy vypadávali, až jedného dňa mi žena ušla s mladším poľovníkom. A ja som sa na nich v tej chvíli strašne nahneval. Odvtedy ich ohováram, kde len môžem, lebo vždy keď vidím niekoho písať že je poľovník, predstavím si že je to niekto taký, s akým mi ušla žena. Nadávam na nich a dúfam že raz si to prečíta ten ktorý mi prebral ženu a nahnevá ho to. A ja si poviem: á, ale som ti teraz ukázal!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Chatár Varka

Silná osobnosť, človek s vysoko vyvinutým enviromentálnym cítením. Ochranca zvierat, ktorý s chuťou konzumoval mäso. Veľmi ho interesovali dopady lesnej ťažby na ekosystém. Hovorieval že ľudia v horách, prirodzenom prostredí zvierat, nemajú čo robiť. Keď bol triezvy, vítal ceprov ktorí ku nám zablúdili, nalieval im čaj, prihrieval v mikrovlnke klobásu, varil sáčkovú polievku a hovoril ako je rád že sú tu, že mu dajú zarobiť a praje si aby sem prišlo čo najviac turistov, vychutnať si krásy „divočiny“. No ako postupom večera stúpalo promile alkoholu v jeho krvi, jeho názory sa začali meniť a keď opitosť dosiahla istú úroveň, začal vykrikovať že ľudia do hôr nepatria. Taký to bol človek. Bojovník proti týraniu zvierat, ktorý týranie zvierat podporoval tým že jedol mäso. Za triezva podporovateľ turistického ruchu, v opitosti radikál chrániaci zver, ktorý turistov z hôr vyháňal.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hipsteri

Raz na našu chatu zavítala partia mladých. Posedávali a polihovali okolo, páriky sa pusinkovali. Jeden chlapec kľačal v tráve a trhal kvietky, ďalší naháňal motýle. Akýsi mladík nešťastne sedel na schodíkoch. Keď som sa ho spýtal, čo mu je, pozrel na mňa svojimi hlbokými smutnými očami a povedal že on ho miluje, ale on jeho nemiluje. Potom k večeru mu úplne zašibalo. Najprv vravel že keby mal v detskej taký bordel ako je u nás na chate, tak ho mama zabije a potom (po troch pivách) začal byť agresívny. Nakoniec ušiel von, celú noc pobehoval okolo po lese a zúfalo zavýjal. Ráno stíchol a akoby ho nebolo. Mysleli sme si že už šiel dole, ale potom ho Pišta našiel vzadu v mladine s prerezanými žilami. Zdesení sme zavolali záchranku, ktorá prifrčala po zvážnici a polomŕtveho chlapca odviezla do nemocnice.

Medveď

Za rána som vyšiel pred chatu, uľaviť si. V tej chvíli som spozoroval na čistine medveďa. Pozeral som na neho a cítil obrovský strach. Medveď zastal, pozrel na mňa, pokýval hlavou hore dole a ako keby povedal: rešpektujem ťa, dovoľujem ti byť tu. A mne vyhŕkli slzy dojatia. Medveď sa pomaly pohol a postupne zmizol v lese. Bolo to krásne majestátne zviera, ku ktorému som cítil posvätnú úctu. Každý potrebuje niečo uctievať. Pomáha to potlačiť pocit prázdnoty a nezmyselnosti života.

Latrína

Nepostrádateľnou časťou našej chaty mala byť latrína. Aj keď sme nejakú dobu v pohode fungovali bez nej, predsa len bolo celé okolie pošpinené výkalmi, preto sme chceli dať veciam takpovediac poriadok. Stavba latríny patrila medzi radostné epizódy budovania. Povynášali sme tam na ňu dosky, a tie sme potom ohobľovali, poskracovali, pozbíjali dokopy okolo vykopanej jamy a postavili z nich kadibúdku stojacu obďaleč v lese. Práca nám išla od ruky. Pili sme pri nej pivo, odháňali od seba muchy a pokrikovali na seba. Daj to takto na knap, podaj mi tie laty friškom. Rušaj s tými točkami. Toto tuná prevŕtaj durchom durch. Potom sme na ňu natiahli strešnú krytinu a na záver som na dverách latríny vyrezal srdiečko, za veselého kukania kukučky sediacej na javore.

Záver

Jednej peknej letnej noci nadránom som vyšiel von a pozoroval východ Slnka. Noc končila, začínal deň, postupne sa rozvidnievalo, až na východe zažiarili zlaté odlesky. Les sa dramaticky menil a behom pár minút tu bolo ďalšie krásne ráno. Zhlboka som sa nadýchol chladného horského vzduchu a započúval do zvukov univerza. Cítil som sa taký slobodný a spriaznený so svetom. Tento pocit ma napĺňal šťastím. Ďalší príjemný dník bol predo mnou a to bolo fajn.

Juraj Paškuliak

Juraj Paškuliak

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  222
  •  | 
  • Páči sa:  349x

Pochádzam z Kláštora pod Znievom. Študoval som na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici. Živím sa výrobou majstrovských sláčikových hudobných nástrojov. Som autorom štyroch zbierok poviedok, ktoré v priebehu rokov 2010 až 2013 boli vydané v knižnej podobe. Zoznam autorových rubrík:  SpoločnosťPolitikaNezaradenéPrózaFotografiePoéziaKultúraSúkromnéSpomienky na matku

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu