Rozhovor s ufológom

Autor: Juraj Paškuliak | 2.10.2015 o 19:09 | Karma článku: 3,68 | Prečítané:  923x

Prednedávnom sa mi podarilo stretnúť s človekom, zaoberajúcim sa problematikou neidentifikovateľných lietajúcich objektov. Zhovárali sme sa o rôznych témach – napríklad o kozmických duchovných zákonoch alebo o budúcnosti ľudstva.  

Áno viem, poviete si, čo už len môže byť zaujímavé na rozhovore s niekým takým, však teraz je ufológ takmer v každom paneláku. Uvedomujúc si to a tiež fakt, že v každej profesii sa nájdu diletanti či šarlatáni, spočiatku som k tomu človeku cítil istú nedôveru. Predpokladal som, že ma bude ovplyvňovať nejakými vedomosťami z časopisov a vlastnými fantazmagóriami. No ako sa mi neskôr podarilo zistiť, moje obavy boli zbytočné. Tento ufológ bol naozajstný odborník.

Sedel som vo vieche u nás v meste, pri stole pod slnečníkom. Bol horúci deň, na oblohe ani mráčika, Slnko pálilo. Všetky stoly okolo boli zaplnené a zovšadiaľ sa ozývala hlučná vrava baviacich sa ľudí. V povetrí poletovali osy, sadali na stoly, alebo liezli po prázdnych plastových pohároch od limonády, ktoré sa váľali po zemi. Vo vzduchu bolo cítiť vôňu cukrovej vaty čo predávali neďaleko. Na stole pred sebou som mal pohár v ktorom bol pomarančový džús. Upíjal som si z neho a počúval hudbu znejúcu z bufetárovho tranzistora. Práve znela pieseň Din Din Wo od Habib Koite & Bamada ktorú som poznal, lebo patrila medzi pesničky predinštalované v Media Playeri v mojom Windowse. Bola to melodická hudba v štýle world music, unášajúca človeka kamsi do diaľok, do afrických saván plných zebier a antilop. Počúval som, poklepkával si prstami do stola a ani neviem prečo, hravá a podmanivo znejúca gitarová hudba vo mne mimovoľne evokovala najprv predstavu hrajúcich sa černoškov, a potom nevinne vyzerajúcich, usmievavých Rwanďanov, najprv ako okopávajú svoje políčka a neskôr ako sa s mačetami v rukách chystajú spáchať genocídu. V mysli sa mi vynárali obrazy ako rozsekávajú svojich spoluobčanov na kúsky a na zemi nasiaknutej krvou po nich zostávajú poodsekávané ruky, nohy, pľúca, pečene, srdcia a iné časti tiel, ako keby tam napršali z neba. Presne ako to opísal Štefan Pilárik vo svojej knihe opisujúcej turecké plienenie v Uhorsku, ktorého bol očitým svedkom. Vtom sa tam objavil a vyrušil ma z myšlienok do ktorých som bol pohrúžený. Bol to postarší pán s oduševneným výrazom na okrúhlej tvári, odetý v havanskej košeli, so slnečnými okuliarmi na nose a so slameným klobúkom nasadeným na hlave. Prišiel k stolu a spýtal sa či si môže prisadnúť. Prikývol som že áno. Tak sa teda zložil, odložil klobúk a okuliare na stôl a objednal si nápoj.

„Mladý pán.“ Zvolal, keď mu ho čašník priniesol. „V týchto horúčavách niet nad to, dať si dobrú Coca Colu!“ A zdvihol ruku s pohárom do výšky.

„Veru.“ Prikývol som.

„Videli ste minulej noci tie svetlá na oblohe?“ Spýtal sa ma náhle.

„Svetlá? Neviem čo presne máte na mysli. Ale myslím že som nevidel nič, lebo som spal.“ Odvetil som.

„Počas minulej noci,“ pokračoval „bolo možné nad naším mestom opäť pozorovať UFO. Zjavujú sa tu čoraz častejšie. To svedčí o tom, že pod naším mestom sú bohaté ložiská mangánu, niklu, a uránu.“

„Fakt? Nikdy som nepočul o tom že tu niečo také je.“ Povedal som pochybovačne.

„Oni majú zemský povrch veľmi dobre zmapovaný, lebo na rozdiel od ľudí sú technologicky oveľa vyspelejší. Takýmto miestam venujú mimoriadnu pozornosť. Zjavujú sa tu takmer každý druhý deň. Všetky ich prelety zapisujeme do denníka v našom ufoklube! Mimoriadny záujem venujú mimozemšťania aj atómovým elektrárňam. Vedia že tam ľudia narábajú so silami, ktoré by mohli nebezpečne narušiť vesmírnu rovnováhu. Preto pozorne kontrolujú, či je všetko v poriadku a nad Mochovcami a Jaslovskými Bohunicami sú takmer nepretržite. Tieto lietajúce taniere sa začali zjavovať už za druhej svetovej vojny. Pozorovali ich predovšetkým posádky spojeneckých bombardérov. Deje sa to preto, lebo začína nová éra.“

Posunul som si stoličku bližšie k stolu. Okolo sa predrala skupinka smejúcich sa gymnazistiek, idúcich na neďaleké kúpalisko. Boli pestro oblečené, v rukách si niesli košíky a tašky s dekami, nafukovačkami a opaľovacími krémami. Zadul vietor a na chvíľu ako keby z diaľky priniesol závan chlóru a výskot detí šantiacich vo vode.

„Prednedávnom sa v masmédiách objavila informácia, že Američania vraj chcú na Mesiaci vybudovať základňu.“ Povedal som len tak po chvíľke, aby reč nestála.

„Prezradím vám tajomstvo.“ Nahol sa ku mne ufológ. „Ľudia to vôbec netušia, ale Američania už na Mesiaci majú raketovú základňu, ktorú tam vybudovali v sedemdesiatych rokoch! Bol o tom natočený dokumentárny film.“

„Naozaj?“ Spýtal som sa neveriacky. „Čo si pamätám, tak teraz hovorili že základňu na Mesiaci by chceli mať viaceré štáty kvôli ťažbe surovín...“

„Vybudovanie základne na Mesiaci bude mať strategický význam.“ Pokračoval ufológ. „Ten kto ovládne Mesiac bude vládnuť svetu, lebo na mesačnom povrchu sa v hojnom množstve nachádzajú horniny ktoré sa dajú použiť pri jadrovej fúzii. Tú zatiaľ ľudia neovládajú, ale jej zvládnutie je len otázkou času.“

„To by bolo fantastické, energia bude prakticky zadarmo! Bude nám sveta žiť.“ Zvolal som nadšene.

„Nebude to také jednoduché.“ Povedal ufológ. „Ľudstvu je umožnené dosiahnuť iba taký pokrok, na aký je morálne zrelé. To sú duchovné zákony. Bdejú nad nami Marťania a dávajú pozor aby sa nám do rúk nedostali technické prostriedky neprimerané našej morálnej úrovni, s ktorými by sme si narobili viac škody ako úžitku. Ale je pravda že ľudstvo má pred sebou netušené možnosti. Už čoskoro budú mať ľudia moc, iba silou vôle tvoriť alebo ničiť hmotu!“

„Skutočne?“

„Áno. Ľudia budú disponovať priam magickými schopnosťami. Stane sa to už čoskoro, po vstupe do veku Vodnára, ktorého dátum zasvätenci vedia, ale ho taja. Ale ešte predtým nastane veľký zápas, počas ktorého budú všetci duchovne zakrnelí ľudia ovládaní silami zla odstránení zo sveta. (Mám isté indície že svoju úlohu by v tom mohol zohrať aj výbuch supervulkánu nachádzajúceho sa v Amerike pod národným parkom Yelowsnow! O tejto problematike práve píšem článok do našich regionálnych novín, aj spolu s recenziou na nedávny koncert speváčky pani Madonnovej!)“

„A čo bude s tými zlými, duchovne zakrnelými ľuďmi? To ich akože pozabíjajú?“

„Nie. Títo ľudia ovládaní zlom, najprv vyvolajú veľkú vojnu, vedúcu k stavu hraničiacemu s apokalypsou. No v poslednej chvíli nastane zvrat a oni budú porazení najvyspelejšou časťou ľudstva, za asistencie Marťanov, ktorí sa tým pre ľudstvo konečne odhalia. A hoci by si vzbúrení zlosynovia zaslúžili smrť, nestane sa tak, lebo by to bolo v rozpore s kozmickými morálnymi zákonmi. Namiesto toho budú prevezení na rôzne planéty slnečnej sústavy, kde budú ťažiť suroviny. Takže budú užitoční a zároveň budú mať možnosť sa polepšiť.“

„Hm, to znie múdro.“

„Zákony kozmu sú žriedlom múdrosti! Je veľkou chybou nás ľudí, že sa im bránime a uzatvárame pred nimi. Potom, keď sily dobra zvíťazia, ich budú všetci vnímať a prijímať svojím rozšíreným vedomím. Pozrite sa.“ Povedal a potľapkal si dlaňou po plešine. „Tu na konci hlavy ľudia prijímajú energetické prúdenie, čiže majú tam akúsi anténu. No a plešiví toto prúdenie prijímajú najlepšie. V budúcnosti keď nastane vek Vodnára, budú všetci ľudia nesmrteľní a géniovia, ktorí umreli pred dosiahnutím tohto historického zlomu, budú vystavení vypchatí v múzeu na chodbách parlamentu svetovej vlády.“

„Ale jednu vec nechápem.“ Povedal som po chvíli. „Napriek tomu že sa v médiách pravidelne objavujú správy o rôznych ambicióznych, ba priam megalomanských projektoch, ako napríklad misia na Mars, všetci do kozmu vysielajú iba malé sondy a v poslednej dobe badať značný útlm v úsilí o výskum vesmíru. Prečo je to tak?“

„Preto, lebo je to stále veľmi náročné. Ľudia si ani nevedia predstaviť, s koľkými problémami sa stretáva človek pri pobyte v kozme. Napríklad keď si kozmonauti čistili zuby v beztiažovom stave, mali veľké problémy s vypľúvaním zubnej pasty. Preto pre nich vyrobili takú zubnú pastu, ktorá sa nevypľúva, ale sa je. Ale keďže zubná pasta obsahuje fluór, ktorý do nej pridávajú aby ľudí udržiavali sprostých (lebo z fluóru sa osprostieva), tak astronauti postupne, rad radom osprostievali. Ďalej výskum vesmíru je nesmierne finančne náročný. Predstavte si, koľko peňazí stáli už len tie tie rakety čo tam boli vyslané. Aj preto pred niekoľkými desaťročiami, v čase keď kozmické preteky vrcholili, Američania na let rakety na Mesiac s posádkou nakoniec rezignovali a aby to nevyzeralo, že v súperení so Sovietmi prehrali, zinscenovali a natočili vo filmových ateliéroch celú mesačnú misiu, vrátane záberov astronautov na Mesiaci.“

„Naozaj?“

„Naozaj! Zábery z Mesiaca boli natočené vo filmových ateliéroch. Raketa, ktorá tam akože štartovala, bola samozrejme skutočná, ale žiadne k Mesiacu letiace Apollo na nej nebolo. Podarilo sa mi získať informácie,“ pošepol mi dôverne „že túto raketu využili na to aby na obežnú dráhu vyniesla pravdepodobne vojenský satelit s prísne tajným poslaním!“

„No dobre, a čo rádiový signál vysielaný z Mesiaca? Ten potvrdili aj Sovieti.“

„Signál vysielala sonda, ktorú tam dopravili ešte pred tým. Zapamätajte si: Američania na Mesiaci v skutočnosti nikdy neboli!“

Keď toto dopovedal, energicky do seba prevrátil zvyšok nápoja čo mu ostal v pohári, vstal, do jednej ruky uchopil svoje slnečné okuliare, do druhej slamený klobúk a pozrel na mňa.

„No, mladý pán, bolo mi potešením sa s vami pozhovárať. Teraz už musím ísť. Mám totiž mnoho povinností. Prajem vám pekný deň!“

Odzdravil som sa mu, taktiež poprial príjemný deň a poďakoval za zaujímavo strávené chvíle. Potom sa otočil a zmizol v dave.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?