Stavanie snehuliaka

Autor: Juraj Paškuliak | 18.12.2014 o 19:26 | (upravené 29.10.2015 o 16:34) Karma článku: 5,21 | Prečítané:  615x

Zima pred dvomi rokmi bola neobyčajne bohatá na sneh. Spomínam si, ako som vtedy počas Vianoc sedel v krčme s priateľmi Paľom, Mišom a Kikou.

Vypili sme behom toho večera päť vodiek a päť pív. (Kikuš vypila zopár pohárov vína s tonikom.) Boli to príjemné chvíle a z podniku sme pred záverečnou odchádzali veľmi neradi.

Cestou z krčmy padol nápad postaviť snehuliaka. Začali sme sa rozhliadať, kde to urobíme. Stavať ho zo snehu čo bol okolo panelákov sme sa neodvážili, lebo oné, viete, ľudia chodia venčiť psov, a hrozilo že by v tom snehu bolo aj niečo iné... no pochopte. (A do lesa sa nám v tom stave, nechcelo.) Našťastie cez naše mesto vedie cesta prvej triedy a po jej okrajoch boli krásne kopy snehu, ktoré vznikli, keď cez tadiaľ prechádzal snežný pluh.

Dali sme sa do práce a za chvíľu sme ho mali hotového. Meral asi meter a pol (alebo meter a trištvrte?). Postavili sme ho priamo pri ceste, aby ho videli všetci ľudia cestujúci cez naše mesto.

Paľo odbehol preč a po chvíli sa vrátil s červeno-čiernym pásikavým svetrom, ktorý mu kedysi dávno uplietla mama, keď bol fanúšikom kapely Nirvana. Natiahli sme ho na snehuliaka.

Potom odbehol Mišo pre hrniec. Keď prebiehal krížom cez cestu, takmer ho zrazilo auto. V strede vozovky spadol a nevedel vstať. Rútil sa na neho kamión. Mišo utekaj! Utekaj! Kričali sme naňho. Rozštekali sa psy. Ten krik muselo počuť celé sídlisko. Našťastie prežil a keď sa vrátil, hrniec sme snehuliakovi nasadili na hlavu. Mišo vytiahol z vrecka uhlíky a urobil z nich oči a ústa.

Na záver som odbehol domov ja. Doma som našiel mrkvu. Peknú, čerstvú, z Jednoty. Mal som ju odloženú do zajtrajšej polievky. Ale rozhodol som sa ju obetovať. A tak som ju vzal so sebou a urobil z nej nos.

Kochali sme sa našim výtvorom. Kike sa páčil tak veľmi, že sa do neho zaľúbila a rozhodla sa zaňho ihneď vydať. (Krvácalo mi z toho srdce, lebo som dúfal že bude moja.) Prebehol svadobný obrad, po skončení ktorého Kikuš získala nové priezvisko – po novom sa bude volať Kristína Snehuliaková. Následne sme sa, značne unavení rozišli.

Na druhý deň sme sa boli pozrieť na naše dielo. Zdesení sme zistili, že mrkvu ukradol pravdepodobne hladný chodec. Takisto chýbal aj hrniec. Na čo by komu bol? Dával som si otázku, veď bol hrdzavý. Možno skončil v zberných surovinách. Niekto ukradol aj sveter.

Oteplilo sa. Cesta bola plná čľapkanice, znečistenej od cestárskej soli a výfukových splodín. Autá rozstrekovali prúdy vody a snehuliak bol zakrátko celý čierny. O niekoľko dní bolo po ňom – opitý šofér zišiel z cesty a zrazil ho. Ostala iba masa špinavého snehu.

(Dodám, že Kristína sa z jeho straty nervovo zrútila a dodnes sa nespamätala.)

 

PS: Prednedávnom som videl v obchodíku za rohom muža kupujúceho fľašu jablkového vína. Mal na sebe červeno-čierny sveter, veľmi pripomínajúci ten ukradnutý. Zajtra volám Paľovi. Začneme to vyšetrovať. Verím, že sa nám ten sveter, podarí vypátrať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?