Emilie Autumn a jej hudba

Autor: Juraj Paškuliak | 3.9.2014 o 11:13 | (upravené 12.6.2016 o 21:15) Karma článku: 2,10 | Prečítané:  774x

Americká speváčka, husľová virtuózka, hudobná skladateľka, poetka, spisovateľka, módna ikona a herečka Emilie Autumn, sa narodila 22. septembra 1977 v Los Angeles. 

Detstvo prežila v Malibu v Kalifornii. Noty sa naučila čítať skôr ako abecedu. Na husliach začala cvičiť ako štvorročná. Rýchlo napredovala a bola považovaná za zázračné dieťa. Počas detstva absolvovala vystúpenia v koncertných halách v Európe aj Severnej Amerike. Ako desaťročná ukončila bežné školské vzdelávanie a odvtedy sa orientovala výhradne na hudbu.

Hudobné začiatky

Začala navštevovať prestížnu Colburn School of Performing Arts a rozhodnutá stať sa huslistkou svetového formátu, cvičila osem až deväť hodín denne. Popri tom čítala širokú škálu literatúry. Vlastnila veľkú zbierku CD, s prevažne klasickou hudbou. Keď mala okolo štrnásť rokov, začínala sama komponovať hudbu a písať básne. Neskôr nastúpila na Indiana University v meste Bloomington, ale štúdium po dvoch rokoch ukončila. Príčinou bolo to, že dospievajúca Emilie bola rebelantské dievča a na koncertné vystúpenia prichádzala oblečená v korzete a vojenských kanadách, čo učitelia neboli schopní akceptovať.

Emilie Autumn ovláda hru na klavír, harpsichord, violu a husle. Vlastní troje huslí. Elektrické, moderné (rozumej klasické drevené husle, ktorých vývoj bol ukončený počas viktoriánskej epochy) a barokové husle. Tie sa od moderných vo viacerých veciach odlišujú – predovšetkým rozdielnou menzúrou krku a iným uhlom jeho uchytenia, basovým trámcom, ktorý je kratší a nižší. Zatiaľ čo na moderné husle sa používajú spravidla syntetické alebo kovové struny, na husle barokové sú určené výhradne struny črevové.

Hra na barokové husle je náročnejšia ako hra na husle moderné, pretože struny vyžadujú inú techniku práce so slákom a rozdielna menzúra krku prispôsobenie prstokladu ľavej ruky. Emilie má vďaka klasickému hudobnému vzdelaniu a tvrdému tréningu, hru na tomto nástroji výborne zvládnutú. Ukážku, na ktorej hrá starú hudbu, možno vidieť na tomto videu.

V roku 1997 Emilie Autumn, v ňou založenom vydavateľstve Traitor Record, vydala svoju prvotinu On a Day: Music for Violin & Continuo. Názov je odvodený od toho, že album bol nahraný behom jedného dňa. Obsahuje klasickú (správnejšie povedané, barokovú) hudbu, hranú na barokových husliach, doprevádzaných dobovými nástrojmi – barokovým čelom, harpsichordom a lutnou. Sú to prevažne skladby starých majstrov. La Follia Arcangela Corelliho, hudba Johanna Sebastiana Bacha a iné. CD obsahuje aj niekoľko autorských piesní; napríklad Willow, alebo titulnú skladbu On a Day.

Enchant

Hoci si Emilie počas štúdia za svoj cieľ kládla stať sa špičkovou huslistkou, neskôr si začala uvedomovať, že má na viac, než len interpretáciu klasickej a barokovej hudby, a začala chápať, že ak má vyjadriť všetko čo v nej je, musí použiť aj spev. Po tom ako sa roku 2001 presťahovala do Chicaga, vydala EP Chambermaid a singel By the Sword. V roku 2003 vydala album Enchant, ktorý písala ešte ako násťročná.

Úvodnou skladbou je prológ Across the Sky. Hudba vtiahne poslucháča do rozprávkového sveta víl a duchov. Enchant je ako keby súborom zhudobnených básní. Na tomto albume dominujú akustické hudobné nástroje a vyskytujú sa v ňom prvky rôznych hudobných štýlov, napríklad new-age, alebo motívy inšpirované keltskou hudbou. Tie je možné počuť, napríklad v príbehom bratov Grimmovcov inšpirovanej piesni Rapunzel.

Rozprávka v tomto podaní nadobúda úplne nový význam – je trpkou iróniou. Princezná totiž stráca hlas, jej snaha zaujať niekoho sa stáva márnou a tak sa žiadneho šťastného konca nedočká. Tu som sa pokúsil o preklad:

Bola nežná rozkošná a dobrá
Zamknutá vo veži
spievala tak silno ako mohla
Ale nik ju už nepočuje
lebo stratila hlas

Ak túžiš niekoho pri sebe mať
nemusíš sa ničoho báť
Pokiaľ spievaš čisto a mocne
ktosi ťa určite začuje

Rozhrnula záclony
vystrela von ruky
Spustila si vlasy dolu
a čakala celý deň
No nik neprišiel

Keď zapadlo Slnko
a na nebi vyšli hviezdy
počula ich kričať

Skladba končí zvukom huslí; hravým, pomaly slabnúcim a ku koncu iskrivým, pripomínajúcim poskakujúci plamienok vyhasínajúcej sviečky, ako keby symbolizujúcim myšlienky a emócie niekoho, kto už nemá síl a rozhodol sa svoj život vzdať.

Opheliac

Roky 2005 – 2009 boli v profesionálnom živote Emilie Autumn veľmi plodným obdobím. V roku 2006 v nemeckom vydavateľstve Trisol Music Group vyšiel jej tretí album – Opheliac.

V tomto čase začala na koncertoch hrať so skupinou The Bloody Crumpets. Každá členka tohto zoskupenia vyniká nejakou zručnosťou; sú to vokalistky, tanečnice, hudobníčky a akrobatky, dávajúce predstaveniam EA muzikálno/kabaretno/divadelný ráz, obohacujúc ich o rôzne komické prvky, ako napríklad burleska. Ukážka: The Rat Game.

Ďalším špecifikom bola zmena imidžu. Kým dovtedy vystupovala ako víla, v tomto období sa začala inšpirovať viktoriánskou epochou. Je to vidieť na rekvizitách, alebo kostýmoch, ktoré EA pre seba a svoj team navrhuje a všetky vlastnoručne šije. (Jej mama šila kostýmy pre krasokorčuliarov po celom svete a krajčírskemu remeslu naučila aj svoju dcéru.) Vizuálna stránka však nie je viktoriánskemu slohu podriadená bezvýhradne. Harpsichord, zvuk ktorého vo svojej hudbe Emilie s obľubou používa, nie je z viktoriánskej éry. Na scéne sú prítomné prvky majúce svoj osobitný význam; motívy hodín, ozubených kolies a bariér.

Opheliac má v porovnaní s étericky znejúcim predchádzajúcim hudobným počinom, tvrdší a abrazívnejší zvuk, piesne majú prevažne temný obsah a sú o rôznych kontroverzných témach. Tento album je vyjadrením autorkinho boja a zúfalstva.

Skladby Misery Loves Company a Swallov sú o bipolárnej poruche, ktorou Emilie trpí a ktorá jej už v detstve spôsobovala drastické výkyvy nálad, zapríčiňovala nespavosť a vyvolávala sluchové halucinácie. Ako dieťa si v mysli prehrávala Kánon v D-dur Johanna Pachelbela, aby potlačila hlasy znejúce vo svojej hlave a dokázala zaspať.

Emilie Autumn bola v detstve od šiestich rokov sexuálne zneužívaná a ako dospievajúce dievča prežila znásilnenie. Tieto traumatizujúce zážitky sú spracovávané v piesňach I Want my Innocence Back, Gothic Lolita, alebo 306.

Hnevom naplnené skladby I Know Where You Sleep a Liar sú o traumách zapríčinených vzťahmi.

Liar naživo možno vidieť na tomto videu. Emilie na scéne vystupuje ako kráľovná potkanov. Predstavenie je neobyčajne dramatické a nechýba ani krv – keď si speváčka, predvádzajúc poškodzovanie seba samej, rozrezáva ruku. (Samozrejme, nie naozaj.)

O sebapoškodzovaní je pieseň God Help Me. Ďalšie brilantné live video, v ktorom ju možno vidieť spievať, tentokrát túto skladbu. Pieseň začína od štvrtej minúty, úvodná časť je scénka v podaní The Bloody Crumpets, ktoré toto, a aj iné vystúpenia EA obohacujú o komický rozmer a tým vyvažujú to smutné a temné, čo reprezentuje Emilie.

The Art of Suicide je podľa vyjadrenia samotnej Emilie Autumn skladba, ku ktorej má spomedzi všetkých ktoré skomponovala, najvrúcnejší vzťah. Pesnička Thank God I'm Pretty je ukážkou tvrdej a sebazhadzujúcej irónie, tak často prítomnej v jej tvorbe.

Opheliac zvykne byť označovaný aj ako Shakespearom inšpirovaný, a to kvôli titulnej skladbe. Pieseň Shalott je zase na motívy iného anglického umelca – je inšpirovaná básňou The Lady of Shalott, viktoriánskeho poeta Alfreda, Lorda Tennysona. Vidieť hrať Emilie túto skladbu naživo možno tu. Pieseň má dlhšiu minutáž, lebo speváčka počas nej improvizuje a publiku rozpráva príbeh. Hoci táto skladba bola zaradená až na tretí štúdiový album EA, patrí medzi tie, ktoré sú staršieho dáta. Hrávala ju už krátko po roku 2000.

Koncom 2006 bolo vydané EP Liar/Dead is the New Alive, ktoré obsahuje viaceré nové piesne a remixy.

Are you ready to fight?! Dead is the New Alive naživo, tu.

Laced Unlaced

V marci roku 2007 prišla Emilie Autumn s ďalším inštrumentálnym albumom Laced Unlaced. Je to dvoj-CD. Prvá časť je reedíciou On a Day (Laced). Teplo a vľúdnosť skladieb na ňom tvorí kontrast metalovej tvrdosti a chladu sálajúcemu z druhého CD (Unlaced), na ktorom sú ňou skomponované skladby, hrané na elektrických husliach. Face the Wall, Manic Depression,
A Cure?. Piesne vyjadrujú silné emócie, návaly energie počas stavov mánie, alebo hlboké duševné utrpenie. A Strange Device znie ako hudba z pochmúrneho postapokalyptického
sci-fi filmu.

Face the Wall naživo:

Toto dvoj-CD obsahuje sériu bonusových nahrávok odohraných naživo. Toto je prvá z nich.

Emilie krátko nato vydala zbierku A Bit O' This & That, na ktorej sa nachádzajú prevažne rôzne raritné nahrávky. V mixe skladieb možno nájsť cover piesne The Smiths – I Know It's Over, viacero pesničiek, ktoré dovtedy buď neboli vydané, alebo vyšli ako súčasť singlov v ranej ére jej tvorby. Napríklad Hollow Like My Soul alebo inštrumentálka Ancient Grounds. Kompilácia obsahuje aj bonusové nahrávky, napríklad Photografic Memory.

V roku 2008 uzreli svetlo sveta ďalšie dve EP. Prvé sa volá 4 o'Clock, a obsahuje remixy a aj nové skladby, na druhom sú cover verzie pesničiek Girls Just Wanna Have Fun & Bohemian Rhapsody. O rok neskôr prostredníctvom The End Records uskutočnila druhé vydanie albumu Opheliac, tentokrát v Spojených štátoch (dovtedy tam bol dostupný len ako import z Európy).

Autobiografický román

V období po vydaní albumu Opheliac (2006), sa Emilie Autumn pokúsila o samovraždu. Následne bola hospitalizovaná na psychiatrii. Inšpirovaná touto etapou svojho života napísala román The Asylum for Wayward Victorian Girls. V tejto knihe sa vyskytujú prvky viacerých žánrov. Je to sčasti autobiografický, čiastočne fantastický príbeh. TAFWVG si nenárokuje na presnosť v popise psychiatrickej zdravotnej starostlivosti, ani na presnosť v podaní historických faktov. Je predovšetkým náhľadom do autorkinho vnútorného sveta.

Kniha má 266 strán, je veľkého formátu (písmo je malé, takže na každú stranu sa vojde veľký počet znakov), je celofarebná a veľmi pôsobivo graficky spracovaná. Nielen pre obsah, ale aj kvôli vizuálnej stránke, je pozoruhodným umeleckým dielom, za ktorým je veľký kus práce. Okrem hlavného príbehu písaného tlačeným písmom, obsahuje množstvo obrázkov, paralelné pasáže, alebo básne napísané voľnou rukou, a taktiež fotografie, na ktorých Emilie pózuje ako modelka v tričkách, na ktorých sú rôzne nápisy, ako napríklad Lithium Chic, alebo Boys + Girls = preškrtnuté srdce (motív ktorým sa inšpirovala pravdepodobne od Courtney Love).

V súčasnosti je v príprave vydanie TAFWVG v podobe audioknihy. Krátku ukážku z nej si možno vypočuť tu.

Hoci Emilie býva kritizovaná za negatívny postoj voči psychiatrom vyjadrený vo svojej knihe, realita jej dáva za pravdu. Časté prípady recidív u závislých alebo psychicky chorých, časté opakované samovražedné pokusy ľudí, ktorí kvôli tomu už boli hospitalizovaní, to všetko poukazuje na to, že efektívnosť psychiatrickej starostlivosti je sporná. Tým najúčinnejším liekom (a aj jedom), je láska. Lenže tá sa nedá kúpiť v lekárni.

Fight Like a Girl

V roku 2012 vyšiel zatiaľ posledný štúdiový album Emilie Autumn – Fight Like a Girl. K titulnej pesničke bol natočený videoklip, v ktorom si zahral aj jej partner, herec Marc Senter. Je to vynikajúci (a myslím si, že hlboko nedocenený) album prinášajúci rôznorodú a pestrú zmes piesní. Sú na ňom dojemné balady, napríklad – Gaslight alebo What Will I Remember.

FLAG však obsahuje aj tvrdšie skladby – If I Burn, alebo Scavenger (veľmi smutný a temný, ale pritom krásny a bohužiaľ, realitu tohto sveta vystihujúci text).

Práve včera som si vypočul, dovtedy mnou nepovšimnutú skladbu z tohto albumu, Goodnight, Sweet Ladies, a uvedomil som si aká je krásna. Je ako sen. Navodzuje predstavu tichej, snehom poprášenej a mrazom zovretej krajiny (alebo rajskej záhrady?). Znie ako rozlúčka. Ako želanie dobrej noci od človeka, ktorý sa zdá byť šťastný, no v duši prežíva peklo a vy ho zajtra ráno nájdete mŕtveho. Vyjadruje pocit, keď sa vašim pričinením stalo niečo veľmi zlé, vy to už nemôžete vrátiť späť a zožiera vás ľútosť. Ste ako duch, chodíte pomedzi ľudí, voláte na nich, snažíte sa ich dotknúť. Ale oni vás nevidia a nepočujú, lebo už nie ste živý. V závere sú do pesničky zamiešané motívy starších skladieb – 4 o'Clock a Art of Suicide. Akoby to mala byť spomienka na niekoho, na dielo ktoré po ňom ostalo, a neznesiteľná bolesť, že tu už nie je. Je to hudba ktorá sa svojou sladkosťou dotkne človeka v samom vnútri a doslova trhá srdce.

FLAG je inšpirovaný Emilie autobiografickým románom. Take the Pill je o účinkoch psychofarmák. Naživo z jesene minulého roka tu. The Key je skladba v ktorej je zobrazené prostredie psychiatrickej liečebne, kde veľmi zle zaobchádzajú s dievčatami. S tým sa hlavná hrdinka nechce zmieriť a preto vyzýva na vzburu, ktorá je zároveň posolstvom celého tohto albumu. Záverečné verše z The Key:

It's Time to show our strenght
Nastal čas ukázať našu silu
It's Time that we unite

Nastal čas sa zjednotiť
It's Time to change game

Nastal čas zmeniť pravidlá hry
It's Time to learn to fight

Nastal čas naučiť sa bojovať
It's Time this house is ours

Nastal čas keď tento dom je náš
It's Time we take it back

Nastal čas vydobyť ho späť
It's Time for bloody war

Nastal čas na krvavú vojnu
IT'S TIME FOR THE ATTACK!

NASTAL ČAS NA ÚTOK!

Iné projekty

Emilie Autumn počas svojej kariéry participovala na viacerých projektoch. V priebehu hudobných začiatkov, mala z priateľov zloženú kapelu, s ktorou hrávala barokovú hudbu. Behom ranej éry svojej tvorby pripravovala The Jane Brooks Project (pomenovaný podľa ženy odsúdenej a popravenej v 16. storočí za čarodejníctvo). Na album bolo prichystaných viacero piesní. Napríklad Faces Like Mine, alebo Gentlemen aren't Nice. K realizácii a vydaniu tohto diela vo forme CD, však napokon nedošlo.

V roku 2004 sa zúčastnila koncertného turné s Courtney Love a podieľala sa na nahrávaní jej albumu America's Sweetheart. Približne v rovnakom období pracovala a vystupovala aj so Smashing Pumpkins. Spolupracovala s hudobnou skupinou Attrition (skladba The Gates of Eternity). Kolaborovala taktiež s Die Warzau. S touto kapelou naspievala pieseň Dry. (Je to pravdepodobne jediný duet, ktorý vznikol počas jej kariéry.)

Zbierka básní

Knižný debut Emilie Autumn sa udial už roku 2000, keď vydala zbierku básni s názvom The Sky & Other Poems. Táto poézia bola znovu vydaná v roku 2005 ako Your Sugar Sits Untouched, aj spolu s audioknihou.

Úryvok z básne How to Break a Heart, ktorá je o sexuálnom zneužívaní:

How to break a heart
Ako zlomiť srdce
It is not difficult

Nie je to ťažké
Anyone can do it

Každý to dokáže
So could you, if you tried

Aj ty, keby si chcel
Just find a light

Stačí nájsť svetlo
And switch it off

A zhasnúť ho

Iskry múdrosti podané v krištáľovo jednoduchej a čistej forme.

Film

Emilie Autumn účinkovala vo filme The Devil's Carnival. Je to hororový muzikál z cirkusového prostredia, ktorý režíroval Darren Bousman, preslávený najmä avantgardným filmom Repo! The Genetic Opera, a tiež známy tým, že participoval na sérii Saw. (Pokračovanie muzikálu The Devil's Carnival je v príprave a Emilie sa v ňom má opäť objaviť.) Na európskom soundtracku k Saw III, sa nachádza inštrumentálka Emilie Autumn – Organ Grinder (Verklík), ktorá bola vydaná aj ako ako súčasť EP 4 o'Clock. Remix skladby Dead is the New Alive znie na medzinárodnom soundtracku k Saw IV.

Počítačová hra

Touto geniálnou umelkyňou je inšpirovaná aj počítačová hra – Emilie Autumn and Red Rose. Začína sa tým, že Emilie je zavretá v psychiatrickej liečebni, ktorú riadi doktor Stockhill, človek ktorý necíti žiadne emócie a preto nedokáže pochopiť niekoho, kto sa pokúsi o samovraždu. Emilie je rebelantské dievča a v dôsledku zlého zaobchádzania sa mení na neľútostnú bojovníčku, odhodlanú sa pomstiť. Po úteku z psychiatrie sa jej zjavuje kráľovná Carmina, ktorej sa kedysi dávno stala veľká krivda a prosí ju o pomoc. Ústredná hrdinka sa dozvedá, že kráľovná je jej predchádzajúcou inkarnáciou. Vydáva sa na púť v čase do iných ér, aby odstránila neprávosti ktoré sa udiali, a aby zároveň sama našla vnútorný pokoj a zbavila sa zatrpknutosti.

Hra je náročná, má pútavý príbeh, obsahuje skvelú hudbu a je zadarmo. Stiahnuť sa dá tu.

Záver

Emilie Autumn je obdarená neobyčajnou mierou talentovanosti. Považujem ju za pravdepodobne najlepšiu speváčku (hudobníčku/poetku), aká tu momentálne žije. Jej život je drámou génia a do svojej tvorby dáva absolútne všetko.

Je idealistkou, ktorá sa rozhodla nespreneveriť svojmu poslaniu a uprednostnila ideál pred podradným mainstreamom. Robí to, čo považuje za naozajstné umenie, hoci so svojimi schopnosťami sa mohla hravo stať celosvetovo známou a veľké peniaze zarábajúcou celebritou.

Radím ju medzi neobyčajne vzácnych a hodnotných ľudí a dúfam že má pred sebou dlhý, produktívny a hlavne šťastný život, počas ktorého bude svojim umením naďalej robiť ľudí žijúcich na tomto svete šťastnejšími.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?