reklama

Dedina

Vážení čitatelia. Viac krát som sa stretol s názorom, že v médiách sa venuje málo pozornosti téme slovenského vidieka. Je leto, čas dovoleniek a ja sa môžem pochváliť, že som strávil niekoľko príjemných dní plných relaxu, v istej slovenskej obci, o ktorej teraz napíšem. Nebudem túto obec menovať, aby to nebolo vnímané ako reklama na podporu agroturistiky v nej. Nenechajte sa pomýliť tým, že článok je písaný v prvej osobe, ako keby niekým z jej obyvateľov. Urobil som tak v snahe spraviť text atraktívnejším, dať mu nádych autentickosti a vyvolať u čitateľa dojem, že číta humorne ladené rozprávanie nie mňa, turistu; ale domorodca. Prosím, čítajte:

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Toto je naša dedina. Čo môže odtiaľto utečie. Na horizonte je panoráma hôr. Za domami skrachované družstvo a ešte ďalej osada. Do záhrad nám medvede chodia zbierať popadané ovocie. Žijú tu prevažne potomkovia drotárov a pastierov oviec. Dominantami našej obce sú krčma a katolícky kostol.

Do kostola chodíme takmer všetci, lebo sa to patrí; aj keď pod pojmami ako boh alebo druhý svet si nevieme absolútne nič predstaviť. Keď príde niekto cudzí a začne špiritizovať o bohu, vílach, osude, alebo reinkarnácii; tak nie, to nemáme radi, na takého škaredo pozeráme. Ja si predstavujem Nebo tak, že to bude presne ako tu, ale nebudem musieť robiť. Budem mať ženu s veľkými prsiami, ktorá mi vždy dá. Budem sa furt napchávať mäsom a údeninami. Stále sa nimi budem napchávať. Popri tom budem piť pivo a pálenku, a budem pozerať futbal a akčné filmy. Kedy príde koniec sveta a posledný súd, fakt neviem. Ani si neviem predstaviť, ako to bude vyzerať. Asi tak, že sa tu zjaví Boh, a Zem sa premení na Nebo. A všetci ľudia ktorých nemám rád, sa prepadnú do pekla. Ja sa toho možno nedožijem, ale moje deti určite áno. Farár v kostole stále hovorí, že čím usilovnejšie budeme makať pre Kórejcov vo fabrike, tým skôr to bude.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tu v krčme sa schádzame. Oblečené máme svetre, šuštiaky. Obuté mávame gumáky. Trčí nám z nich slama a zvonku sú zašpinené od blata a lajen. Pijeme tu pálenku. Ako brzdu používame malinovku. Predtým sme používali pivo, ale teraz už nie, lebo malinovka je lacná. Mliaskajúc prežúvame. Navzájom si drukujeme. Aj keď nemáme vždy pravdu, naša sila spočíva v našom počte. O všeličom debatujeme. Odsudzujeme zločiny nacistov a deportácie Židov čo sa na Slovensku diali za Druhej svetovej vojny, lebo nám tak kážu. Keď nám zajtra prikážu, aby sme deportovali nejakú vybranú skupinu obyvateľstva, napríklad ľudí s nevyhovujúcimi názormi, budeme to so spevom a nadšením robiť, a budeme to robiť veľmi horlivo, aby sme sa medzi odsúdenými na smrť neocitli aj my. Nie je nič horšie ako byť vyobcovaný zo stáda.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Teraz sledujeme situáciu na Ukrajine. Ľaľa, diktátor Putin strká svoje krvavé paprčky do tohto Švajčiarska európskeho východu. Fuj. Tak to teda nie. To je zlé. To je nonsens. Pripití mužíci ohrozujú celú Európu. My o tom vieme svoje. A pri pomyslení na to cítime trpkosť a po tvári nám tečú slzy. Veď nik iný nedal svetu toľko geniálnych spisovateľov, hudobníkov a vedcov ako Slováci. Sme príkladom vzornej spoločnosti, v ktorej vždy všetko dokonale fungovalo. Stáročia sme chránili Európu pred hrozbou islamu. Porazili sme nemeckých nacistov. A dokázali by sme toho omnoho, omnoho viac, keby nás štyridsať rokov nedusila ruská čižma. Tak!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako iste viete, nemáme tu ľahký život. Niektorí sme nezamestnaní a poberáme sociálne dávky. Ostatní chodíme na týždňovky. Robíme vo fabrikách, bývame na ubytovniach. Na víkendy sa unavení a nevyspatí vraciame domov. Ja som chudobný. Driem ako kôň v Zvieracej farme, aby som bol po dovŕšení dôchodkového veku na konské klobásy a nič s tým nenarobím. Kritizovať tých ktorí sú zodpovední za túto biedu... Ale no! To nie, prosím vás, to nie je dobré, to sa nemá. Takto: My sme vďační aj za to málo. Ja by som si nedovolil mať vlastný názor, aj keď mi to tlačí na mozog a cítim, že sa z toho zbláznim. Áno, nie som šťastný. Ale poviem vám, keď vidím ako sa niekomu druhému stalo nešťastie, ako sa niekto trápi, sužuje, vtedy cítim taký intenzívny pocit radosti a zadosťučinenia, že sa mi od dojatia do očí tlačia slzy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

To poviete, nie nadarmo sa preto kvôli našej žičlivosti a dobroprajnosti, hovorí tento notoricky známy vtip:

Američan, Nemec a Slovák chytia zlatú rybku. Tá im sľúbi, že ak ju pustia, splní každému jedno želanie. Američan povie: sused má krásny dom. Chcel by si taký? Spýta sa ho rybka. Áno. Nemec povie: sused má krásne auto. Chcel by si také? Áno. Slovák povie: sused má krásnu kozu. Chcel by si takú? Nie. Chcem aby mu zdochla.

Náš starosta je veľký človek a dobrák. Pred komunálnymi voľbami rozšíril hoax, že do našej dediny majú presunúť neprispôsobivých obyvateľov z Luníka IX. Konkrétne na pozemky, ktoré prednedávnom odkúpila istá záhadná firma. V dedine to vyvolalo neuveriteľnú paniku. No potom nás pán starosta upokojil a priateľsky dodal, že také niečo by sa mohlo stať jedine v tom prípade, ak by bol zvolený jeho konkurent. Ale pokiaľ občania zvolia jeho, ničoho sa nemusia báť. No povedzte, nie je to zlatý človek?

Cez dedinu nám jazdia kamióny. Obchvatu našej obce sa nikto nedožije, lebo Slovensko je v elitnom klube krajín a nikdy v histórii nám nebolo tak dobre ako teraz. Tak nám tu jazdia. Tu jeden, o pár sekúnd ďalší, niekedy je ich aj viac za sebou. To je niečo, čo poviete? To nás utvrdzuje v tom aká sme dôležitá krajina, že cez nás prechádzajú. Vozia všetko možné. Vozia sem tovar zo západu. Naspäť odvážajú postínané stromy a my máme pekné holoruby. Vozia sem aj odpad, ktorý nám vysýpajú za dedinou. To je sila. Stále tu jazdia. Celé dni až do neskorých večerných hodín. Potom je ich menej, ide tak jeden za minútu. Ale o pol štvrtej ráno to zase začne. Ženú sa s revúcimi motormi, jeden za druhým. Ich korby nadskakujúce na výtlkoch burácajú ako hromy bijúce do našej ulice. Ľudia sa budia a nevyspatí pozerajú z okien. Čo je? Znejú hlasy pánov. Na čo sa sťažujete, vy ničomníci?! Už ste sa nadrichmali dosť! Vstyk a hajde na panské!

Počas víkendov je ručanie kamiónov vystriedané prdením motoriek. Starajú sa o neutíchajúci hluk, udržujúci ľudí v stave nepretržitého podráždenia aj v dňoch voľna. To je paráda. Motorkári sa hrdo vezú a skúmavo si nás prezerajú ako keby sme boli nejaké exotické zvieratá v ZOO. Občas niekto z nich ukáže vztýčený prostredník, keď sa na neho niekto pozerá.

Páni sa na to všetko spokojne pozerajú. Myslím si že z ich pohľadu je dobré keď ľudia žijú v zlých podmienkach. Sú na to aby dreli pre bohatých. Nech alebo drú až do smrti, alebo nech po dovŕšení dôchodkového veku zomrú. Z pohľadu pánov je dobré že obyčajní ľudia sú nešťastní a frustrovaní. Je to dobré preto, lebo tým škodia sami sebe. Máte nejaký problém luza? My neslúžime vám, ale našim zahraničným šéfom, ktorí nás korumpujú a tým si kupujú našu lojalitu. Ale ak ste takí hlúpi že si trúfate niečo dosiahnuť, tak so skúste. Napríklad sa sťažujte na lampárni. Alebo spíšte petíciu. A my si s ňou, so škodoradostným úškrnom vytrieme zadok.

Raz ku nám prišla žena, ktorá tu vyrástla a po odchode do zahraničia, kde pracovala ako chyžná, sa vydala za bohatého Rakúšana. Venuje sa motivačnej činnosti. Usporiadala u nás stretnutie, na ktorom nás učila pozitívnemu mysleniu: Vydala som sa za boháča, hovorila, a preto mám všetko čo chcem. Bývam v luxusnej vile, mám vlastné auto, kupujem si značkové oblečenie a kozmetiku. S manželom chodíme na drahé dovolenky. Stravujeme sa v najdrahších reštauráciách, užívame si. A ja si uvedomujem aký je život perfektný, a že všetky tieto veci si musím vážiť, radovať sa z nich, užívať si a myslieť pozitívne. Život je plný krásnych maličkostí, z ktorých sa ľudia nevedia tešiť. Keby ste to vedeli, boli by ste omnoho šťastnejší.

Poslucháči sa nad tým zamysleli a postupne sa začali radovať. Ten sa radoval že prišiel o prácu a nemá z čoho platiť hypotéku. Tamten že je po autonehode na invalidnom vozíku. Tá sa radovala že nikdy nebude mať vlastné dieťa, hentá že má sklerózu multiplex. A všetci boli zrazu šťastní a radovali sa zo svojich krásnych maličkostí.

Všelikto u nás býva. Vo veľkom dome oproti býva Juliana. Žena nevysoká ale mocná, pripomínajúca medvedicu. Keď sa jej synovia a manžel na víkend vrátia z týždňoviek, tak robia okolo domu. Celý čas je u nich ruch. Tu drevo pília, tam kopú betónujú, alebo rýľujú. Na kraji dediny býva starý dedo. Pre opilectvo ho opustila najprv žena a potom sa na neho kvôli alkoholizmu a extrémistickým názorom vykašľali aj dospelé deti, takže ostal celkom sám. Rodina sa za neho hanbí a nik sa k nemu nehlási. Všetci sa ne neho vykašľali a na Vianoce mu ani len pohľadnicu nepošlú. Neostalo mu nič iné, ako rečniť v krčme. Nedávno mu temperamentní mladíci vykradli dom. Má strach. Spáva so sekerou pod posteľou – bojí sa že keď prídu znovu, tak ho zabijú. V našej večierke pracuje driečna predavačka. Jej manžel je ostrý chlap, ktorý ju pred každým ochráni. Tak to je; počas dní ju chráni a po nociach tlčie. Vedľa býva človek ktorý bol kedysi celkom dobrý chlap. Slušný, pracovitý, čo každému pomohol. Ale istá žena mu zlomila srdce a on sa dal odvtedy na pitie. Z roka na rok je z neho väčšia troska. Odhadujem že pár rokov ešte vydrží a potom spácha samovraždu. Vyrástli u nás aj viacerí talentovaní ľudia – programátori, umelci, lekári. Všetci sú dnes natrvalo v zahraničí.

V luxusnej haciende stojacej v lesoch rozprestierajúcich sa za obcou, býva Pán. Genealógia ich rodiny potvrdzuje, že jablko nepadá ďaleko od stromu: Jeho dedo bol arizátor, ľudák a podporovateľ nacistických zverstiev. Jeho otec významný komunistický funkcionár a eštebák. On je demokrat, podnikateľ a katolík. Zbohatol rozkradnutí štátneho majetku v deväťdesiatych rokoch. Má niekoľko desiatok firiem. Teraz zarába na podvodoch s odpismi DPH a rozkrádaním eurofondov. Pán je estét. Má vycibrený vkus na podnikateľské baroko a citlivé ušká. Vadí mu keď sa v blízkosti jeho haciendy objavia vandráci alebo cykloturisti. No úspešne sa mu podarilo všetkých odtiaľ vystrnadiť.

V nedeľu pred kostolom vídať zaparkované jeho terénne auto. V kostole Pán sedáva v prvom rade. Keď sa v samoobsluhe stretnú Pán a poddaný, Pán sa mračí a tvári sa mrzuto, lebo je bohatý a má sa dobre. Poddaný sa usmieva a tvári sa pokorne, lebo je chudobný a má sa zle. Nič iné mu neostáva. Máš nejaký problém? Zrúkne Pán, ak by poddaný robil problémy. Chceš po papuli? Alebo aby si na teba pred barakom počkali chlapi čo ti dolámu hnáty? A poddaný pokorne sklopí oči, pripravený pred pánom hoci aj padnúť na kolená, lebo sa bojí.

Takto to u nás je. Takto to u nás bude. Až po najbližší reset

Juraj Paškuliak

Juraj Paškuliak

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  224
  •  | 
  • Páči sa:  357x

Pochádzam z Kláštora pod Znievom. Študoval som na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici. Živím sa výrobou majstrovských sláčikových hudobných nástrojov. Som autorom štyroch zbierok poviedok, ktoré v priebehu rokov 2010 až 2013 boli vydané v knižnej podobe. Zoznam autorových rubrík:  SpoločnosťPolitikaNezaradenéPrózaFotografiePoéziaKultúraSúkromnéSpomienky na matku

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu