Z pragmatického hľadiska je šťastím že sme v Európskej únii. Aj keď si myslím že nie je ideálna, členstvo v nej predsa len predstavuje menšie zlo, pretože keby naši neschopní, úplatní a bezcharakterní lídri bačovali na izolovanom Slovensku, ako to bolo za éry mečiarizmu, tak by boli schopní premeniť tento štát na pozemské peklo podobné Severnej Kórei. Takto keď sme v EÚ, máme aspoň Istoty v podobe akejsi kontrolovanej biedy. Pre Brusel kolaps satelitov nie je žiadúci, pretože tak ako parazit potrebuje hostiteľa, Brusel potrebuje lacnú pracovnú silu a odbytištia pre svoje výrobky. Takže hoci sa u nás kradne vo veľkom, pokiaľ toto kradnutie prekročí určitú kritickú mieru, Brusel môže stopnúť eurofondy, čím dosiahne efekt podobný tomu keď rodič zlému decku zhabe hračky.
Tento systém stojí na pevných základoch. Kto ho kritizuje, je napádaný alebo zosmiešňovaný. (Paradoxne, častokrát práve už v úvode spomenutými starými komunistami.) A keď sa stane niečo vážnejšie; že niekto príslušníkom elity siahne na ich peniaze, alebo ohrozí ich moc, tak sa ho neštítia zabiť. Mafiánskych vrážd sa u nás udialo neúrekom, a nádej na ich vyšetrenie je pramalá, pretože Slovensko nie je právny štát, ale rozkradnutá a skorumpovaná krajina s minimálnou vymožiteľnosťou práva, podobná skôr tým z tretieho sveta. A na tom nič nemení ani fakt že sme v onom elitnom klube európskych krajín.
Verím tomu že aj medzi politikmi a vrcholovými manažérmi sa nájdu čestní a zodpovední ľudia, pretože Gaussova krivka platí aj medzi nimi. Ale buď zostanú nepovšimnutí, alebo ich verejnosť vysmeje, pretože im neporozumie. Elity sú totiž odrazom úrovne národa, a na najvyššie posty sa dostávajú práve tí, ktorí sú najvernejším obrazom ľudu. Keď sa pozerám na preferencie politických strán, čo si mám o tej úrovni myslieť? Ako príklad uvediem dve najsilnejšie: Najvyššiu podporu má Smer, strana ktorá vznikla odštiepením od SDĽ, čo bola len premenovaná Komunistická strana. To nepotrebuje komentár. Nasleduje ho KDH, ktorého dlhodobo stabilné preferencie pohybujúce sa okolo deviatich percent považujem za jednu z najdesivejších vecí v slovenskej politike. Je možné že tieto dve strany tu budú po najbližších parlamentných voľbách spoločne vládnuť. Ak Slovensko zostane naďalej prikryté pod čiernym komunisticko-katolíckym mračnom, tak nás nič dobré nečaká.