Víno na Súmračnej

Autor: Juraj Paškuliak | 24.3.2014 o 10:13 | (upravené 7.5.2014 o 20:16) Karma článku: 6,94 | Prečítané:  1447x

Vieš aký je rozdiel medzi violou a nočným pomočovaním? Opýtal sa poslanec ľudovkára. Ten mlčal, lebo nepoznal odpoveď. Žiadny, odvetil politik. Aj jedno aj druhé je tiché a trápne. A za hurónskeho rehotu prísediacich potľapkával hudobníka po pleci. Prešla chvíľka. Členovia kapely doladili struny, prímas spustil. Zazneli rezké zvuky ľudových pesničiek. Zábava sa rozbehla. Bolo počuť štrnganie príborov a pohárov, vtipkovanie, podpichovanie sa a zdravý chlapský smiech. Terajšie oslavy už nebývajú také divoké ako tie v deväťdesiatych rokoch. Vtedy, keď bývali stretávky strany otca našej vlasti, neraz tiekla krv po bitkách poslancov. Nuž, časy sa menia. Muži mäknú a ženy tvrdnú. Muži sa stávajú zženštilými, ženy mužnejú. A to sa odráža aj na ich správaní. No naše mítingy ani dnes nestrácajú na sile. Ja teraz, ponorený do intímnej atmosféry internetových diskusií s nostalgiou spomínam ako sme sa naposledy stretli na Súmračnej.

Prišli všetci naši. Kolegovia aj starí priatelia sa stretli v podniku kde sa zvítali a srdečne si potriasali rukami na pozdrav. Potom išli do záhrady, kde na nich čakali pripravené prestreté stoly. Usadili sa za ne a po krátkom príhovore predsedu začali hodovať. Jedli sme pečené prasa, rôzne zabíjačkové špeciality a pili sme znamenité modranské víno. K dispozícii bolo červené aj biele. Do toho hrala ľudová hudba. Krásny jarný deň sa schyľoval ku koncu. Jasné nebo tmavlo, objavovali sa prvé hviezdy. Navôkol sa rozprestierali siluety stromov a ružinovských panelákov. Vzduchom sa niesla vôňa kvetov. V neďalekom parku dievčatá v minisukniach venčili psov, na lavičkách sedeli zaľúbené páriky a vášnivo sa bozkávali, po chodníkoch sa premávali mladé mamičky tlačiace kočíky. Vietor tíško šepotal.

Prišla aj mládež, čo hodnotím veľmi pozitívne, a chcel by som to vyzdvihnúť, lebo podpora mládeže je zárukou nášho úspechu v budúcnosti. Zavítali k nám aj kresťanskí demokrati, ktorých sme vrúcne privítali a následne sme s nimi debatovali o blížiacej sa budúcej spolupráci, ktorá, vyplýva akosi prirodzene, nakoľko naše strany majú spoločných voličov. Osobne budem pokladať za česť, ak sa nám podarí vládnuť spolu so stranou ktorá dala Slovensku také osobnosti ako bol napríklad pán Ďurkovský. Naši priatelia, a pevne verím že aj budúci koaliční partneri, na rozdiel od nás pili iba minerálku, lebo srdce a myseľ správneho kresťanského demokrata a katolíka vždy zostávajú čisté ako kokaín, ktorý zabalený v primerosoch putuje v balíku z Latinskej Ameriky na Vatikánsku poštu.

Prišli aj brigádnici. Žalovali sa predsedovi na nízke honoráre. Vedúci ich úderky oznámil že považuje za nedôstojné keď sa autor textu nad ktorým strávi týždne kým ho vycizeluje ako šperk, musí uspokojiť s jednocifernou vyplatenou sumou, a pisatelia fejtónov alebo diskusných príspevkov v dĺžke do troch normostrán sú radi ak im raz za čas pošlú aspoň rumové pralinky, gumených medvedíkov, či guličkové pero s logom strany. Predseda si na oplátku posťažoval na nízku efektivitu brigádnikov, no zároveň, keďže je človekom s dobrým srdcom, im prisľúbil že urobí všetko čo je v jeho silách aby im pomohol. Brigádnici, vediac že predseda vždy dodrží dané slovo, prijali túto správu s radosťou v dobrej viere že už čoskoro sa dočkajú lepšieho ohodnotenia.

Spomínali sme aj na to ako sme sa stretli na tohto roku v poradí asi piatych oslavách MDŽ zorganizovaných asi mesiac po dátume tohto sviatku. Vtedy sa v dome kultúry zhromaždilo množstvo sviatočne vystrojených žien pozvážaných z okolia autobusmi. Dojaté prijali kvety od predsedu a dozvedeli sa od neho smelé plány do budúcnosti ktoré už čoskoro pozdvihnú ich regióny a umožnia lepší život im a ich blízkym. Živo gestikulujúci predseda stojaci na pódiu s mikrofónom v ruke vyzeral ako filmová superstar. Publikum ním bolo zhypnotizované. Všetky tie zrelé dámy ako keby omladli. Tváre im žiarili radosťou a aj napriek vráskam z nich sálal sexappeal ktorý naplnil celú sálu a nemohol nechať ľahostajným nikoho spomedzi prítomných mužov. Bolo to jedno z cyklu veľkolepých podujatí po skončení ktorého sa šťastné a energiou nabité dámy svižne rozpŕchli ako kŕdeľ štebotajúcich vtáčat.

Čas plynul a nálada sa zlepšovala. Medzi nami bolo viacero vynikajúcich rozprávačov. Víno im rozviazalo jazyk a oni sa rozhovorili, davajúc tak nám mladým možnosť dozvedieť sa mnoho zaujímavých vecí. Počúvajúc ich príbehy sme sa spolu s nimi v mysli prenášali do časov ich mladosti, obdobia pionierskych táborov, zemiakových brigád a spartakiád, obdobia plného ideálov keď sa naši lídri hlásili do Komunistickej strany. K ich mladosti neodmysliteľne patril futbal, mužný kontaktný šport ktorý si radi zahrajú aj teraz, a prostredníctvom ktorého si vtedy získavali obdiv dievčat, a o tie najlepšie z nich potom na ulici alebo v škole zvádzali pästné súboje aby ich dnes mali po svojom boku ako verné a poslušné manželky, matky svojich detí.

Nakoniec prišla debata na rodinné slasti a strasti, študijné úspechy detí na prestížnych školách v zahraničí, či kariérne úspechy potomkov, alebo neformálne rozhovory o podnikaní či financiách. Pri poslednom litri vína rybacie oči politikov zvlhli, a inak rázni muži sa stali sentimentálnymi a mäkkými ako dobrý koláč. V tom najlepšom treba prestať, to vedia tí čo ovládajú umenie žiť. A preto ako sa večer chýlil ku koncu, postupne sa zúčastnení dvíhali od stola a lúčili s ostatnými v očakávaní blízkeho opätovného stretnutia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?