Šťastní mladí ľudia 4. časť

Autor: Juraj Paškuliak | 12.3.2014 o 3:34 | (upravené 7.5.2014 o 20:17) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  181x

V podniku sa zase otvorili dvere a zjavil sa v nich ich ďalší priateľ, Kubo. Bol to nenápadne vyzerajúci, nervózny človiečik s bystrými očami a prenikavým intelektom. Povahy bol nespoľahlivej a závistlivej. Doskackal k ich stolu. Smrdel od cigariet, lebo práve dofajčil.

„Čaute. Minule som nemohol prísť, lebo na JoJke dávali skvelý blockbuster ktorý som si musel vychutnať. Tak ale teraz som už tu medzi vami. Áno, som to ja. Zlomyseľný a zamindrákovaný človek trpiaci nevyliečiteľnými komplexmi menejcennosti, tvor s tými najhoršími chúťkami ktorý by sa sýtil krvou malých detí, keby mohol.“

„Nazdar Kubo! Sadni si.“ Privítal ho Oliver, a náhle sa rozosmial. „Hahaha, čo sa ti to vzadu hompáľa za rárohu? Máš tu aj bongo so sebou, ako vidím.“

A naozaj, Kubo mal so sebou neveľké bongo – bubon vyrobený z vydlabaného dreva, na jednej strane s natiahnutou blanou. Svojho času veľmi módny hudobný nástroj medzi pubertiakmi. Mal ho zavesené na remeni prehodenom cez plece. Keď prišiel a sadol si, položil ho na zem a posunul pod stôl aby nezavadzalo.

„To tú haraburdu vláčiš všade so sebou? By si mohol niečo zabúchať keď už si ho sem dotrepal.“ Navrhol Oliver.

„Vieš čo, v poslednej dobe dosť veľa hrávam, a aj som sa celkom zlepšil. Aj by som niečo zahral, len sa veľmi nedá.“

„Prečo?“

Zohol sa, siahol pod stôl, vybral bubon, a ukázal mu ho: „Lebo pozri. Aha, mám takýto problém: je prasknuté. Čo myslíš dalo by sa to nejako opraviť?“

„Oliver ho uchopil do rúk, obracal a prezeral. A kedy to prasklo? Padlo ti na zem? Alebo samo od seba?“

„Vieš že ani neviem? Jedného dňa som si proste všimol že je prasknuté. Ale je možné že mi niekde padlo, a tak sa to stalo.“

„Ono aj keby padlo, tak to musí vydržať. Skôr si myslím že ťa podviedli, a kúpil si šmejd z nevysušeného dreva. Preto prasklo.“

„A dá sa to nejako opraviť?“

„Zalepiť sa to nedá, lebo prasklina je široká. Jedine tam vložiť nejaký štep. Ale najlepšie by si urobil keby si to reklamoval u toho hochštaplera čo ti to predal.“

„A bol si medzičasom na nejakých cestách v zahraničí?“ Spýtal sa Oliver Kuba po chvíli. „Čosi sa mi marí že si chcel letieť do Ameriky.“

„Nie. To si ma s niekým musíš mýliť.“ Zvolal Kubo so smiechom. „Preboha, čo by som robil v Amerike?“

„No čo by si robil? Spoznať trochu svet.“

Kubo sa nervózne zahniezdil. Aj napriek tomu že medzi nimi bolo niekoľko nefajčiarov ktorí nemali radi tabakový dym, zapálil si pri stole cigaretu, nervózne potiahol, a dym z nej mimovoľne vyfúkol oproti sediacemu priamo do tváre.

„Viete,“ odpovedal, „ono je to takto: Bojím sa lietať, a už len myšlienka na lietanie vo mne vyvoláva panický strach. A tak som rozprával že študijné pobyty a brigády v zámorí sú iba mrhaním času, a všetky návrhy kamarátov letieť niekam som odbíjal sarkastickým smiechom a ťukaním si prstom na čelo. Mojím vrcholným cestovateľským zážitkom mala byť cesta autostopom do Španielska. Trepať sa na takúto diaľku tým najpomalším a najnespoľahlivejším spôsobom aký existuje... Snáď ani nie je v ľudských silách vymyslieť väčšiu hlúposť. Roky som sa na to pripravoval a vytrvalo prehováral všetkých okolo seba. Považujem sa za veľkého obdivovateľa hispánskej kultúry, snáď aj preto lebo sám vyzerám ako Španiel, a cesta tam bola pre mňa najvyššou prioritou. Nik však so mnou nechcel ísť. Nakoniec som sa tam vybral s jedným kamarátom z internátu, ktorého sa mi horko ťažko, po dlhom čase podarilo presvedčiť. Ten sa na mňa hneď na začiatku nášho tripu vykašľal, lebo mu ktosi zavolal a ponúkol marihuanu na predaj. Ja som zostal sám a išiel som puknúť od jedu, že som nešiel s ním naspäť a nezhúlil sa radšej tiež. Dostal som sa za rakúske hranice a tam nemohol nič stopnúť. Asi tri dni som tvrdol v priekope pri ceste neďaleko Hainburgu, stopoval, a keďže nebolo čo húliť a srdce mi pišťalo za marihuanou, tak som sa nalieval aspoň lacným alkoholom kúpeným na neďalekej benzínke. Rakúšania sa na mne smiali a stále dávali pozor či sa nepokúsim niečo im ukradnúť. Žiadne auto sa mi chytiť nepodarilo. Vystopoval som si akurát zopár kliešťov. Nakoniec som sa vrátil a nasledujúci týždeň preležal v posteli, lebo som tam vonku ochorel. Po návrate do školy som všetkým klamal ako v tom Španielsku bolo super. Tvrdil som že som sa tam päť dní vyvaľoval na pláži, že cesta späť mi síce trvala týždeň, ale tam som sa dostal priam bleskovo. Vysmieval som sa všetkým čo boli cez leto doma. Síce mi uverili, ale sám seba som neoklamal. Svoje cestovateľské chúťky som uspokojil až neskôr, keď sa mi podarilo nájsť si partnerku. Bola nadšená prírodovedkyňa, a vylákala ma tam, kde by mi nikdy v živote nenapadlo ísť. Urobil som to preto, lebo som sa s ňou túžil vyspať. No aj tak sa mi to nepodarilo! Ach Matilda, stále nemôžem zabudnúť na tie týždne čo sme prežili na Skalnatom ostrove blízko severných brehov Škótska! Nevľúdne kamenisté pobrežie a búrlivý príboj. Nehostinné vnútrozemie ostrova, pozostávajúce iba z trávou porastených lúk. Prežili sme len preto že na ten trip sme boli skvele vybavení. Nikoho okrem nás tam nebolo, a jedinými obyvateľmi ostrova boli kačice, ktoré v hustých kŕdľoch poletovali hore dole a vysedávali na plážach. Boli ich státisíce. Celý ostrov bol nimi pokrytý, a my medzi nimi. Náš stan, nad nami sivé mraky, okolo tisíce kačíc. Boli tak nahusto, že ísť kamkoľvek pomedzi ne sa dalo iba s veľkými ťažkosťami. A nič iné nerobili, len sa párili! A ja, sedel som tam, raz sa skrýval v našom dvojvrstvovom stane a pil čaj uvarený na plynovom variči, inokedy kvôli chladu zababušený do spacáku z dutých vlákien, pozeral na kŕdle kačíc, a tie nič iné nerobili, len sa párili a párili. Pozeral som raz na ne, raz na teba, Matilda, ako tam sedíš v červenej flíske, a ó, po ničom inom som netúžil, len sa páriť s tebou! Uverila by si mi? A ty, bola si po celý čas taká indiferentná, vôbec si mi nevenovala pozornosť, a krátko po našom návrate domov si ma vymenila za lepšieho chlapa!“

(Pokračovanie v sobotu.)


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?