Šťastní mladí ľudia 3. časť

Autor: Juraj Paškuliak | 10.3.2014 o 2:48 | (upravené 7.5.2014 o 20:18) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  151x

„Ako ten čas letí.“ Povedal Oliver. „Pamätám sa keď som tu bol po prvý krát, počas skúšok na vysokú. Prenocoval som u kamaráta na priváte. Počkal ma na stanici, potom sme išli ďaleko na perifériu. Cesta v starom trolejbuse nemala konca. Keďže bola tma, nebolo poriadne vidieť von. Okolo sa mihali rady svetiel ktoré striedala tma, a napokon, keď trolejbus prišiel na sídlisko, zase svetlá okolo stojacich panelákov. Napokon sme sa ocitli kdesi strašne ďaleko a tam vystúpili. Stáli sme uprostred v tme stojacich, šedivých panelákov s popraskanými stenami. Hoci bolo sucho, a nikde žiaden sneh, krajina bola zovretá mrazom, a vyzeralo to ako keby budovy popraskali od mrazu. Niekto skrytý vo svojom byte na nás svietil laserovou baterkou. Červené svetielko sa mihalo na chodníku, chvíľami zmizlo a poskakovalo po mojich šatách. Stálo tam nákupné centrum REMA. V hmlistom opare vyzeralo prízračne, a svojím futuristickým vzhľadom pripomínalo nejakú budovu z temnej budúcnosti.

Prešli sme krížom cezeň, cez širokú otvorenú pasáž, osvetlenú neónovými svetlami. Boli tam rôzne drobné obchody: krčmy, herne, galantéria a kaderníctvo. Nikde nikoho. Priestor ľudoprázdny ako po nukleárnej katastrofe. Večer sme išli vonku na pivo. Sadli sme si v neveľkom podniku neďaleko. Krčma bola takmer prázdna. Okrem nás tam bol iba akýsi muž so ženou, pravdepodobne manželkou alebo družkou. Črtami tváre pripomínal generála Paulusa z bitky pri Stalingrade. Mal oblečený kožák a na tvári nasadené staromódne okuliare s okrúhlym rámom. Žena vyzerala utrápene. A on nerobil nič iné, len jej čosi hovoril, ťahal ju za vlasy a fackoval. Podchvíľou aj vstal od stola ako keby chcel odísť, potom sa vždy zvrtol, vrátil k nej, a zase ju začal biť. Nepozeraj tým smerom! Pošepol mi kamarát. A tak sme mlčali a pili svoje pivo. V prázdnej krčme na periférii, kde sme boli len my, znudená barmanka za pultom a muž týrajúci svoju ženu.

Neskoro v noci sme išli na privát. Uložili sme sa na skladacích lehátkach a snažili sa rýchlo zaspať, lebo ráno sme skoro vstávali.“

Do podniku vstúpil akýsi človek. Prišiel k barovému pultu a oslovil barmanku:

„Prosím vás, dajte mi jeden Red Bull.“

„Čo?“

„Jeden Red Bull.“

„Rumbu?“

„Redbull! Rrred Drrrummm!“

„Čo? Rum???“

„Nie rum! Rred Bull, Red Bull!“

„Aha.“ Povedala bufetárka, a podávala mu plechovku.

„Nie Red Bull, Marsky!“

„Aké Marsky? Chceli ste predsa Redbull...“

„Žiadny Redbull som nechcel! Zle ste mi rozumeli. Chcel som Marsky.“

Priatelia na chvíľu stíchli, a počúvali hudbu: Strawberís čerís end svít kisís ofdspring. Mai samrwáin isrilí blá bla bla bla blááá...

„O čom to tam spievajú?“ Spýtal sa ktosi.

„O letnom víne. Summer wine.“ Povedal Cyprián. „A asi niečo také že to letné víno sa vyrába z jahôd a brusníc, pardon, čerešní, teda, mňam, samých dobrých vecí.“

Cyprián nadšene počúval hudbu, podupkával do rytmu nohou, a lúskal prstami. Večerné lúče dopadajúce pod slnečník vrhali svetlo na jeho tvár.

„Hudba! Účko moje milované!“ Zvolal náhle. „Bolo majákom a pionierom pokrokovej urbánnej kultúry u nás. Koľko nocí som tam prežil, čo sa tam nahrával. Koľko párties oddídžejoval! Môj klub, jeden z prvých svojho druhu v celej našej republike. Tá atmosféra, tie noci, tie časy! Hudba, drogy, a alkohol. Keď som hrával, nepoznal som žiadnych medzí. Tancoval som za mix pultom. A neneti pruto fruto koko! Kričal som v tranze počas hrania. A neneti teti tuti fruti pruto neneto kokko! Čo som tam ja všetko nastváral, čo všetko poogrciaval! Keď som bol opitý, ovracal som každý gramec v klube! Aj ten za dvesto tisíc euro!“ Došiel mu dych. Zmĺkol, a prudko sa nadýchol, ako plavec čo sa po dlhom čase vynoril z vody. „Ach Helga, a ty, na teba keď si spomeniem! Na našu lásku, na naše slzy, na naše ideály! Na náš búrlivý život, náš vzťah. Ako sme zas a znovu pretancovali celú noc, potom ráno vyšli von, a naplnení opojným pocitom slobody dýchali svieži vzduch, a pozorovali východ Slnka z nábrežia. Moja partnerka bola modelka. Pamätám si ako jednej zimy v Jasnej fotili kolekciu športového oblečenia. Ožrali sme sa vtedy v Apress ski bare na Lukovej. Toho večera som do seba obrátil desať Redbullov! Ach, to boli časy! A teraz je to všetko preč. Ó, moja drahá, odpustíš mi niekedy? A ja, vtedy počas tých rokov, nikdy som nevypol. Tvrdo som pracoval, vždy znova sa naplno vrhal do víru hudby a hrania. Všetky tie roky boli jeden bláznivý kolotoč, jedna veľká, nekončiaca, a poriadne divoká párty!“

„A teraz čo počúvaš?“ Spýtali sa ho.

„Teraz počúvam Red Hot Čili Pampers!“

„Čo je to za štýl?“

„Je to rock! Takže si dávajte bacha, lebo by ste z nich mohli pustiť do gatí!“

„Počuj, a keď už sa vyznáš v týchto veciach, že vraj Pink Floyd vydali také CD... Wórd.“

„Hm áno, Wóul, tak nejako sa to volalo. To bolo už dávno. Pamätám si na to, keď som to mal požičané na kazete. Na takej kvalitnej.“

„A vy akú hudbu počúvate?“ Spýtal sa on ich.

„Ehm... uhm...“ Zakoktal ktosi. „Ja počúvam... jazz.“

„Ja tiež počúvam jazz.“

„Aj ja.“ Prisvedčil ďalší.

„Ja tiež, ja tiež.“ Prisviedčali všetci rad radom.

„A čo ešte?“

„Ehm... a ešte etno...“

„Ja tiež počúvam etno.“ Dodal ktosi.

„Hm, etno. A ja tiež počúvam etno.“

„Aj ja, aj ja.“ Pritakávali všetci.

„Áno áno, všetci počúvame jazz a etno.“

„A čo ešte?“

„Ehm... a už nič.“

Cyprián ukázal prstom na reprobedne v bare, nahol sa k Oliverovi, a povedal:

„Toto je dobrá pesnička.“

„Hm.“

„Len prosím ťa, neviem rozoznať jednu vec: je to spievané po slovensky alebo po anglicky?“

(Pokračovanie v stredu.)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?