Šťastní mladí ľudia

Autor: Juraj Paškuliak | 5.3.2014 o 9:45 | (upravené 7.5.2014 o 20:19) Karma článku: 4,63 | Prečítané:  684x

Rozpálené ulice mesta sú plné kamsi sa náhliacich chodcov, smiechu, lístia tancujúceho po chodníkoch, a všakovakých omamných vôní. Lúče Slnka hrajú svoju letnú hru na belasom nebi, v chladivej zeleni lístia stromov a kvapkách vody na ozdobnom kovanom plote neďalekej záhrady. Z blízkeho chrámu a malebného cintorína dýcha história a núti návštevníka zastať, alebo aspoň spomaliť vo svojom hektickom tempe, a rozjímať nad minulosťou. Všetky tieto artefakty dávajú týmto miestam priam magickú atmosféru, a keď sa človek zahľadí medzi staré múry, pomedzi zeleň, ako keby znenazdajky nahliadol do rozprávkového sveta, kde vzduch hrá žiarivými farbami. Fialovou, žltou, smaragdovozelenou. Mesto je čarovné! Vedľa stoja dlhé rady starobylých meštiackych činžovných domov. Zdobené fasády a obloky s muškátmi, drevené podlahy, na prízemí kaviarne, obchody, a neďaleké trhovisko lákajú prechádzať sa a nakupovať. Kŕdeľ vyplašených holubov vzlietol zo zeme a usadil sa na streche. Gedde landnlug, povedala modelka na veľkoplošnej obrazovke. Z terasy najbližšieho podniku znie hlas Joe Cockera: Hat inde sité, hat indesite tunat!

Hudba z reproduktorov sa mieša s vravou davu. Beží kultúrne leto. Mesto je plné tanca a hudby. Tanečné a herecké skupiny predvádzajú svoje umenie priamo v uliciach. Na Korze decká v ružových sukničkách tancujú latino. Vrtia zadkami, piercingy na pupkoch im lietajú. Majú výrazný a pre tento druh tanca charakteristický make up – ich tváre sú farby varených rakov. Ľudia meravo stoja okolo, svoje do bronzova opálené tváre upierajú k tanečniciam, a sledujú predstavenie. Niektorí sa potmehúdsky usmievajú a do rytmu dupkajú nohou. Kdesi obďaleč pokrikujú opití cudzinci. Vzduch je neznesiteľne hustý a horúci.

Korzom kráča skupinka mladých ľudí. Práve vyšli z podniku kde si dali zopár drinkov, a teraz hľadajú ďalší, aby mohli pokračovať v zábave. Nasávajú atmosféru mesta a očarení sa obzerajú okolo seba. Dámam vejú vlasy v sviežom vetre s vôňou slobody. Lúče večerného Slnka, okolité budovy a prúdiaci dav sa im odrážajú v sklách slnečných okuliarov. Napokon našli vhodný pub a usadili sa na terase pod bielymi slnečníkmi kde sa zvítali s ďalšími priateľmi. Poutierali si spotené tváre, napravili prepotené košele. Počkali na čašníka a objednali si niečo na pitie. Sedia, vychutnávajú nápoje. Niektorí fajčia. Zhovárajú sa, témy a tempo ich rozhovoru sa podchvíľou menia.

„Drahý Oliver, prepáč že som sa neozval.“ Ospravedlňoval sa Cyprián ešte keď si sadal ku stolu. „Nemohol som ti zavolať lebo som si zabudol mobil v staničnom bufete!“

„Počul som že si práve kúpil byt.“ Spýtal sa ho ktosi.

Všetci na Cypriána s obdivom pozreli.

„Nie ja som kúpil byt.“ Mávol on rukou a vzápätí skromne dodal: „Banka kúpila.“

„Hm... Tak teraz máš všetky tie príjemné starosti s jeho zariaďovaním...“

„Ach, je to taká zmena! Má tridsať metrov štvorcových. Neviem čo s toľkým priestorom. Len chodím ako omráčený, hore dolu, z izby do kuchyne, z kuchyne do izby, a hútam čo si počnem s toľkým priestorom? Bože môj, hovorím si s tvárou skrytou do dlaní, čo si s toľkým priestorom počnem?“

„A nebojíš sa že nebudeš vládať splácať?“

„Ak nastanú problémy, poradím si s nimi! Ja som idealista. Vážim si že tu môžem žiť. Myslím si že nikdy v histórii sveta nám nebolo tak dobre ako teraz. Ak nebudem vládať splácať hypo, nájdem si druhé zamestnanie, a budem robiť poriadne kapitalisticky aj šestnásť hodín denne, aby som na ňu zarobil. Ej, ale ma svrbia dlane! Ja by som vládal ťahať šestnástky na stavbe hoci aj do sedemdesiatky, také mám ja ideály!“

„Nuž hej,“ povedal Oliver váhavo, „čo iné človeku ostáva...“

„Vieš, treba veci vidieť v širších súvislostiach.“ Povedal Cyprián. „Prečo sa máme zle? Máme sa zle preto, lebo všetko sa rozkradlo za starých Keltov. Za všetko môžu starí Kelti! Máme sa zle, a teraz musíme šetriť, aby sa budúce generácie nemali ešte horšie!“

„Ja mám takú radosť že som zase tu.“ Povedal Cyprián po chvíli. „Práve som sa vrátil z Británie, a neviem sa nasýtiť domáceho prostredia. Stále sa prechádzam po meste a všetko obdivujem. Dnes poobede som bol v antikvariáte. Majú tam množstvo fantastických kníh! Všetky druhy matematicko fyzikálnych tabuliek aké si len viete predstaviť. V nemčine, v maďarčine, no skrátka nádhera!“

„A ako bolo v tom zahraničí?“

„Skvele. Británia je nádherná krajina. Taká divoká, nepoškvrnená, plná mystických miest kde sa cítiš ako v Pánovi prsteňov. A okrem toho tam majú skvelé počasie a vynikajúcu kuchyňu!“

„A Londýn?“

„Londýn je úžasné mesto. Veľké, rozmanité, plné histórie a krásnych viktoriánskych domov. Žilo sa mi tam fantasticky. Najprv sme bývali v East Ende, v byte spolu s desiatimi Pakistancami. Potom sme sa presťahovali, a boli sme v byte s piatimi Poliakmi. A nakoniec sa nám podarilo získať krásnu útulnú izbičku v ktorej sme boli sami. Mali sme skvelých anglických susedov. Uprostred chodby sme bývali my. Vedľa nás býval Brit Mustafa. Vedľa z druhej strany býval Jamal. Pochádzal zo Senegalu, a v Londýne žil spolu s manželkou a piatimi deťmi. Oproti býval Egypťan Muhammad so ženou, svokrou, starými rodičmi, prarodičmi, a tromi bratrancami a ich manželkami. Z druhej strany oproti žil šťastný homosexuálny židovský pár. Z druhej strany zľava býval Brit Abdul, a pod nami býval Gwum Dun Bao z Maroka.“

„A kto býval nad vami?“

„Ach, skoro som zabudol! Nad nami býval Ďula Lakatoš zo Žehry, so ženou a siedmim deťmi ktoré celý deň šantili a hádzali hračkami o perfektnú plávajúcu podlahu. Všetci sme mali tie najlepšie vzťahy, a keď sa Mustafa vracal zo šichty v čokoládovni, alebo Jamal z nočnej za pásom, a stretli sme sa, vždy sme si priateľsky povedali hallo. Keď nadišiel slnečný víkend, Muhammad piekol na grile šašlík. Vôňa sa niesla ulicou, deti sa hrali na dvore, my sme sedávali na lavičkách a zhovárali sa. A musím povedať že to boli všetko skvelí ľudia a mali fantastický zmysel pre humor. Len... len si si nesmel srandu robiť z nich, lebo to oni neznášali a boli by schopní ťa za to aj zahrdúsiť. Vždy si len oni robili srandu z nás, a musím uznať že mali naozaj úžasný zmysel pre humor!“

„A aké sú tam ženy?“

„Ženy? Dievčatá sú tam také... také zvláštne. Také kučeravé, ryšavé, pehavé. Mávajú obuté také čudné topánky a nosia také škaredé pančuchy. Ale keď sa im lepšie prizriete, zistíte že sú krásne. Anglické ženy sú najkrajšie na svete!“

(Pokračovanie v sobotu.)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?