Znásilnená

Autor: Juraj Paškuliak | 8.1.2014 o 10:05 | Karma článku: 8,72 | Prečítané:  2773x

Vyrástla som v malom mestečku ktoré za posledné desaťročia značne upadlo. Väčšinu obyvateľov tu tvorili robotníci a dôchodcovia. Ako roky plynuli, nezamestnaných pribúdalo a populácia starla, lebo mladí ktorí boli niečoho schopní sa odtiaľto prevažne odsťahovali tam kde našli lepšie príležitosti na uplatnenie. V dome na našej ulici bývali poväčšine staré babičky, ľudia bez práce, kadejakí čudáci, skrachovanci, a aj niekoľko žien ktoré odišli od násilníckych manželov aby našli pokoj a zabudli na prežité utrpenie.

Moja matka bola emocionálne a vzťahovo deprivovaná žena. K mužom mala negatívny postoj pre nedoriešené problémy a traumy čo s nimi mala. Jej hlavným príjmom bol invalidný dôchodok, ktorý, hoci naň nemala nárok, si vybavila ešte za mlada po známosti, lebo sa jej nechcelo robiť. Mala na mňa najväčší výchovný vplyv. Radila mi robiť veci kvôli ktorým som v kolektíve nebola obľúbená a vytvárala som si k okoliu záporný vzťah. Prežívali sme s ťažkosťami, lebo žiadny člen našej rodiny nemal poriadny príjem. Boli sme k sebe zomknutí, a žili v strachu a presvedčení že všetci sa proti nám spikli. Našou obranou bola hrdosť. Zaujímavé je, že tak ako o svoje súkromie sa najviac boja najbezvýznamnejší ľudia, najviac hrdí sú tí ktorí v spoločnosti znamenajú najmenej. Neznášame svoju biedu a hanbíme sa za ňu, závidíme bohatým a silným, no keď nám niekto taký ponúkne pomoc, vnímame to ako výsmech, a hrdosť káže odmietnuť, lebo sa ponúka vzácna príležitosť toho silnejšieho takto „pokoriť“. Nechajte nás tak, my máme svoju chudobu, sociálne dávky, príležitostné príjmy, a viac nepotrebujeme.

Keď som dospievala, všimla som si že všetci muži sa na mňa pozerajú. Najprv mi to lichotilo, napríklad keď si ma obzerali na plaveckom výcviku čo sme mali v škole. Postupne mi to začalo byť nepríjemné. Raz mi jeden spolužiak vyznal lásku. V tej chvíli sa mi zhnusil. Bol slušný, plachý, a z odmietnutia zdrvený. Bála som sa ho, lebo som v ňom videla diabla ktorý by mi mohol ublížiť. Preto som sa mu vyhýbala, a odmietala s ním komunikovať. Záujem zo strany opačného pohlavia ma ťažil. Mama, ja nikoho z nich nechcem! Prečo nie som radšej škaredá? Moja duša bola rozháraná a nezrelá na lásku. Keď ma nejaký muž bude milovať, budem k nemu cítiť odpor. Keď ma bude nenávidieť, budem ho milovať. Keď bude ku mne slušný, budem ním pohŕdať lebo to budem vnímať ako prejav jeho slabosti. Keď mi bude chcieť ublížiť, budem sa mu líškať a dúfať že ho zmením.

Vedela som že odtiaľto musím odísť. Moje miesto je vo veľkom svete, iba tam stretnem toho pravého. Na Slovensku by som ťažko našla partnera ktorý by bol schopný dať mi to čo potrebujem. Ja musím mať niečo extra. Ako jedna Slovenka ktorá sa vydala do Saudskej Arábie, a o pár rokov neskôr ju manžel poslal rodičom nazad v cínovej rakve.

Prišla som do Rakúska že budem opatrovať starých ľudí, a tam ma oslovil charizmatický cudzinec. Hovoril že jeho rodičia sem emigrovali z nepokojmi zmietanej orientálnej krajiny, a on tu vyrástol a v súčasnosti úspešne podniká. Vzal ma do kaviarne kde sme sa skvele pozhovárali. Bol taký milý a očarujúci, bola som z neho úplne opantaná. Vedela som že mi nehovorí pravdu. V skutočnosti to bol prinajmenšom princ alebo niekto podobný, kto za dramatických okolností ušiel zo svojej domoviny po tom ako sa mu ju nepodarilo ochrániť pred prevratom zorganizovaným nepriateľom, a teraz tu žije v utajení a láme ženám srdcia. Ach, zlomil ho aj mne! Keď ma pozval k sebe tak som na okamih zaváhala, no ihneď som potlačila obavy. Takúto príležitosť si nemôžem nechať ujsť. Dôverovala som mu, lebo som v ňom videla anjela ktorý ma bude ochraňovať. Išli sme k nemu domov. Tam sa na mňa začal lepiť. Bránila som sa, no on bol stále neodbytnejší. Pokúsila som sa ujsť. Pevne ma chytil, a prikázal: Teraz urobíš všetko čo ti prikážem!

To čo sa potom stalo vyvolalo búrku v mojej duši. Vzápätí som si však uvedomila že práve takéhoto chlapa chcem. No on o mňa viac nemal záujem. Povedal aby som zmizla, že takých východoeurópaniek môže mať na tucty každý deň. Veľmi ma to urazilo, a musela som to zo seba nejako dostať. Tak, muži nemyslia na iné, iba na sex, a v žene vidia len objekt ktorého by sa chceli zmocniť.

Následne som otehotnela. Najprv som chcela ísť na interupciu. No neskôr som sa rozhodla že tak neurobím.

Všetko okolo seba nenávidím. Nenávidím mužov, nenávidím svojich rodičov, nenávidím svoje dieťa, a najviac nenávidím samú seba. Môjho syna čaká bezútešné detstvo plné sĺz a bitiek, ktoré ho premenia na asociála so srdcom z kameňa.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?