Obchod v našom meste

Autor: Juraj Paškuliak | 12.12.2013 o 10:29 | (upravené 7.5.2014 o 20:20) Karma článku: 4,75 | Prečítané:  536x

Žijem v regióne ktorý je neslávne známy tým že v ňom v každých voľbách valcujú strany združujúce politikov s najhoršími charaktermi, a spravidla komunistickou minulosťou. Podľa toho to u nás aj vyzerá. Je tu mnoho vážnych problémov, a preto možno vyznie zvláštne že nasledujúce riadky budú o niečom tak malichernom ako sú nedostatky jednej tunajšej predajne potravín patriacej do nemenovanej slovenskej siete. Nuž ale keď vidím ako mnohí iní autori píšu o skutočne vážnych témach, a s akým tragickým nezáujmom sa to stretáva, tak na to skúsim ísť z druhej strany.

Oni snáď nemajú rozum. Pomyslíte si pri návšteve uvedenej samoobsluhy. Napríklad skúste uhádnuť kde je umiestnená sekcia s chlebom a pečivom? Na tom najhoršom mieste – v rohu, aj spolu s rolkami mikroténových vreciek na rohlíky. Je komické vidieť ako sa tam ľudia kopia a zavadzajú si.

Nákupných košíkov je všeho všudy desať, a keď je v predajni viac zákazníkov, sú všetky rozchytané, a človek musí tlačiť drôtenú obludu. Niesť si tovar len tak v rukách nie je dobré, lebo je tu taká špecialita že košíky aj opachy na kolieskach majú čísielko, ktoré je potrebné pri blokovaní uviesť.

Pozitívne hodnotím že medzi regálmi sú vždy jedna či dve predavačky, ktoré nečinne stoja, a zazerajú na zákazníkov. Predavačky sú milé, akurát sa vždy vyhýbam jednej s prísnou tvárou, ktorá spoza pokladne neprestajne kváka na celý obchod ako keby riadila stredisko kozmických letov. Viem o nej že je spomedzi nich bezkonkurenčne najpomalšia.

Niekedy rozmýšľam či sa nespýtať niektorej z tých milých žienok: Prosím vás pekne, a nemohlo by tých košíkov byť viac? Dali by sa dať chlieb a rožky inde ako do rohu? Dosiaľ som tak neurobil, lebo predsa len, čo by mi asi povedali? Debatovať o tom nie je náplňou ich práce, ani o takých veciach nerozhodujú. Rozmýšľal som či im nenapísať, no stále váham, lebo mám zlé skúsenosti. Keď som sa v minulosti do niečoho púšťal, odpoveďou mi boli spravidla len výsmech a naschvály. „Nech sa prispôsobí, a keď sa mu nepáči nech odtiaľto padá do...“ Neviem či by to takto nedopadlo aj teraz.

Tak ako? Snažiť sa niečo robiť, alebo rezignovať, a na všetko okolo seba kašľať? Poraďte.


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Gabčíkovčania: S utečencami problém nebol, viac vystrájajú mladí Srbi

V priestoroch zariadenia pre utečencov v Gabčíkove je ubytovaných niekoľko stoviek Srbov.

ŠPORT

Je starší ako jeho tréner. Dôchodca z Piešťan si trúfa aj na extraligu

Od mnohých spoluhráčov v klube je starší o štyridsať i viac rokov.

EKONOMIKA

Prečo dávame Slovákom v cudzine milión eur a kde sa združujú najviac

Do Ameriky, Austrálie či Ázie posiela štát každoročne státisíce eur.


Už ste čítali?