Lebo ona o tom nerozhoduje

Autor: Juraj Paškuliak | 30.10.2013 o 10:39 | (upravené 14.5.2014 o 11:31) Karma článku: 3,88 | Prečítané:  457x

Pri písaní často premýšľam čo za mená dávať svojim postavám. Nie je to ľahké, lebo (najmä v prípade tých negatívnych) je najlepšie použiť také aké nik nemá. No ťažko nájsť alebo vymyslieť priezvisko ktoré neexistuje, a pritom znie prirodzene. Dilemu pri písaní tohto príbehu som vyriešil tak že som svojich hrdinov nazval Prostáčikovcami. Viem že to znie dosť pejoratívne, ale pasuje to k ich mentalite. Každopádne, nech si už o tom myslíte hocičo, osoby aj dej v tomto príbehu sú vyfabulované, a akákoľvek podobnosť so skutočnosťou je iba nedorozumením alebo dielom vašej fantázie.

 

Bývajú štyria v malom dvojizbovom byte na rušnej ulici. Je u nich vlhko, preto celé dni vetrajú, a izby majú plné hluku a výfukových splodín. Najstarším členom rodiny je babička. Spolu s ňou tam bývajú jej syn a dcéra, a ešte dcéra jej syna. Naoko sú to príjemní ľudia, veď skoro každý sa bežne takto javí. Ich skutočnú podobu spoznáte až v neštandardných situáciách; vtedy naozaj zistíte s kým máte dočinenia. Pozitívny dojem posilňuje aj to že sa javia byť celkom sčítaní, vcelku kultúrne rozhľadení, a dokážu žiť bez hádok, (alebo sa aspoň zdá že to tak je). V skutočnosti sa pravidlá ich života podriaďujú diktátu babičkinej dcéry Maše, starej dievky, ktorá má asi štyridsať (?) rokov, ale vyzerá oveľa staršie. Má veľký zadok, dlhý červený nos, a nepekné črty tváre. Jej brat sa k nim prisťahoval po tom ako mal údajne problémy so svojou manželkou u ktorej býval. (Ťažko povedať ako to bolo naozaj, možno tej žene zašibávalo z jeho sestry ktorá sa im miešala do života.) Tak si ho eskortovali aj s dcérou domov, a tam ich držia zavretých. Títo súrodenci sú tak rozdielne povahy, až sa nechce veriť že majú spoločného otca. Mašin brat pôsobí veľmi krotko, ba až ako keby bol po lobotómii. Všetko je mu jedno, na nič nemá vlastný názor. Držia ho nakrátko. Musí byť ticho a poslúchať. Ale dovolia mu fajčiť dole na dvore a občas si kúpiť pivo, takže to tam asi nemá až také zlé. Jeho dcére je šestnásť rokov. Rovnako ako otec, aj ona je submisívny typ. Má pokojnú vyrovnanú povahu, a je veľmi pekná. Ženy ako ona sa v dospelosti často stávajú obeťami despotických mužov.

Bol u nich pečený varený

Jedného dňa k nim do domu prikvitol nový sused. Prostáčikovci sa tomu potešili. Predsa len, oni nemôžu vyskakovať. Mestečko upadá, práce v ňom niet, vedie cezeň zničená cesta, obchvat je v nedohľadne, a za posledné roky tu pribudlo ohromné množstvo Cigánov z východu, ktorí kupujú lacné byty a húfne sa do nich sťahujú. Najmä z nich majú prenáramný strach, a tak sa potešili novému prišelcovi. Bol to slušný a tichý tridsaťročný muž. Býval tam, a nik poriadne nevedel čo vlastne robí. To vyvolávalo dohady a kadejaké fantastické teórie o tom kto by to mohol byť a aké záhadné poslanie by u nich mohol vykonávať. Postupne si ho oťukávali, a ukázalo sa že mladý muž je spisovateľ. Boli z toho veľmi nadšení, skamarátili sa, a postupne si ho k sebe začali pozývať na návštevy.

Je u nich. Rozpráva sa s Mašou, ktorá sa práve zotavuje po operácii kolena. Jej neter Agáta sedí pri nich a svojimi krásnymi jantárovými očami na neho zaľúbene hľadí. Hladká pritom v lone položené morské prasiatko ktoré sused doniesol. Prišelec rozpráva o svojich obľúbených knihách. Ach áno, Dostojevskij, Strýčkov sen. To máme prečítané, to máme radi, povie Maša, s rozžiarenou tvárou a záhadne zahmlenými očami. Má to pekne rozohrané. Spracuje si ho a potom... Amen tma. Bude si s ním robiť čo bude chcieť.

„Dokonalý vzťah“

Maša robí iba upratovačku v paneláku. Ako som už písal na začiatku; je to stará dievka. Kedysi mala známosť, ale chlap ju nechal keď zistil čo je zač. Teraz sa rozslintala nad novým, nič netušiacim susedom. Ten pracuje doma, je väčšinou sám, a poteší sa, ak si môže s niekým pohovoriť. Ona po ňom ide ako sup. Už sa mu stihla posťažovať že sú štyria v malom byte, a nenápadne naznačila že by jej mohol zveriť kľúče od toho svojho, ak by potreboval nejako „pomôcť“. Vďačná téma sú jej nekonečné zdravotné problémy. Každý rok ide na dovolenku do Tatier kde sa dokaličí. Po každej operácii je jej stav horší, lebo ona, ako chudobná žena bez konexií je pre lekárov nula. Pristupujú k nej ako k bezcennému kusu mäsa, ktorý je im dobrý iba na to aby na ňom zarobili. Napríklad pri poslednom zákroku jej urobili takú anestézu po ktorej mala ostať deň ležať, ale oni ju poslali hneď domov, čoho následkom skolabovala. Tento tu jej občas medzi rečou (len zo slušnosti, nič s ňou nechce mať) navrhne že by mohli ísť spolu vonku. Ona si vymyslí nejakú výhovorku, a elegantne odmietne. Doma o tom potom vzrušene rozpráva s mamou! Tak to s nimi je. Stretnú sa zavše na schodoch, pokecajú si, a ak jej sused navrhne aby si išli zajazdiť na bicykloch, ona sa vždy na niečo vyhovorí. Musí mu dať najavo, že nie on bude ten kto bude určovať čo budú robiť.

Katastrofa

Robila si na neho zálusk. Bola k nemu sladká ako cukor, líškala sa mu, harašila ho, gánila na neho uprene tak ako gánia muži na dievčatá keď sa im páčia. No beda, stala sa hrozná vec. On sa zaľúbil do mladej!

Vždy jej robil komplimenty, a raz keď ju stretol, premohol ostýchavosť a oslovil ju:

„Ahoj. Chcel by som ti niečo povedať. Zamiloval som sa do teba.“

„Fakt?“ Vyrazila neveriacky.

„Áno.“ Odvetil.

Usmiala sa, a vpila do neho očami. Nevydržal jej uprený pohľad, a odvrátil tvár do strany.

„Ale ja nie som schopná to opätovať.“ Odvetila.

„To nevadí. Chcel som ti povedať že ťa ľúbim, a som tu pre teba kedykoľvek k dispozícii.“

Pozerala na neho. Jej oči sa usmievali.

„Dobre.“ A odišla.

Chápal že o jej srdce bude musieť bojovať. A to bude možné jedine za predpokladu že jej rodina nebude proti.

U Prostáčikovcov prebehol nepríjemný rozhovor ktorý začala aj skončila Maša tým že jej neter s ním chodiť nebude, lebo ona je neukojená stará dievka, a preto využije svoju moc nad nedospelou príbuznou a znemožní im to. Babička súhlasne pokyvovala hlavou. Toľko krát predtým sa radila s dcérou vo veci jej možného vzťahu s ním, a tak dúfala že bude jej mopslík, a teraz takáto zrada! To všetko kvôli tebe! Jačala babička v afekte lámajúcim sa hlasom na Agátu. Ak sa dozviem že si sa s ním rozprávala, ak na neho čo len pozrieš, takú ti tresnem že ťa krv zaleje! Ty ma nepoznáš, sa som schopná ti rozbiť hubu! Tak ťa doriadim že sa nikdy nevydáš! Dievča mlčalo a muselo sa podriadiť. Jej otec ticho sedel v kúte a pozeral do počítača. Jeho názor nikoho nezaujímal.

Mal zlú predtuchu lebo mu nedvíhala telefón. Ale potreboval mať vo veciach jasno. Keď ju stretol na schodoch, najprv s ňou prehodil pár obligátnych viet. Potom prešiel k veci:

„Zarobil som nejaké peniaze a chystám sa kúpiť druhý byt. Tento by som mohol niekomu z vás zadarmo prenajať. Mohlo by sa vám to hodiť.“ Myslel si že by to mohlo priaznivo zapôsobiť. Pomáhať si je predsa ľudské. Normálni ľudia si pomôžu pokiaľ sa dá.

„My žiadny byt nepotrebujeme. Brat na to nemá peniaze, je nám lepšie takto.“ Povedala Maša.

„Keby si zmenila názor, je k dispozícii. Ešte som chcel povedať že keď sa mi ho podarí kúpiť, tak budem mať voľné ruky, a mohol by som kúpiť bicykel pre Agátu. Vravela si že ten čo má teraz je pre ňu veľkosťou nevyhovujúci.“

„Ty jej nič nekupuj.“

„Prečo?“

„Lebo ona o tom nerozhoduje.“ Precedila cez zuby Maša, červená ako moriak.

„Nerozumiem, prečo by som jej nemohol pomôcť?“

„Ona je pre teba cudzí človek.“

Niekoľko krát sa spýtal prečo si neželá aby sa s ňou mohol priateliť, no nedostal odpoveď. Rezignoval a odišiel.

Potreboval to mať definitívne vyjasnené, a preto na druhý deň išiel za babičkou.

„Dobrý deň, potreboval by som sa s vami poradiť v dôvernej veci. Zaľúbil som sa do Agáty, a aj som jej vyznal lásku. Keď som sa o tom rozprával s vašou dcérou, kategoricky odmietla aby som s ňou čokoľvek mal. Nerozumiem tomu. Prečo?“

„Do nej vás nič nie je.“ Povedala babička. „Je to pre vás cudzí človek.“

„Prečo?“

„My sme vás pokladali za jedného slušného človeka, ale odteraz...“

„Prečo nechcete aby som bol jej priateľ?“

Nebola schopná odpovedať.

„Musíte mi povedať aký na to máte dôvod. Ak niečo chcete, ale nie ste schopní mi povedať z akého dôvodu, nemôžem vás pokladať za normálnych.“

„Prečo ste hovorili že jej kúpite nejaké veci? Čo si vy myslíte že my také niečo potrebujeme?“

„Ale toto nie je skutočný dôvod prečo ste ma odmietli.“

„My nepotrebujeme aby niekto z nás mal svoj byt, nám je lepšie takto.“

„Prepáčte, ale ja som to chcel preto lebo vaša dcéra sa mi na to dávnejšie sťažovala.“

„Kedy?“

„Minulý rok. Už si na to asi nebude pamätať, lebo veci sa vyvinuli inak ako chcela...“

V tej chvíli medzi nich vtrhla stará dievka, odsotila svoju matku, a zvrieskla:

„Čo to tu táraš? Kázala som ti že všetko máš riešiť so mnou! A keď si rozprával nejaké veci o mne pred cudzími ľuďmi, tak potom si chorý na hlavu!“ A tresla dverami.

Vec bola skončená. Ale najviac na celej katastrofe ich najedovalo to že Maša sa mu túžila dostať do bytu, a ťahať z neho peniaze ako z vreca! A takto boli nútení sa toho všetkého zrieknuť, a pritom oni by to tak strašne chceli! Tento incident im totálne skrížil plány. Maša bola taká napaprčená že sa jej na tvári urobila veľká čierna kožná vada, takže vyzerala ako ježibaba. Zo slušnej dámy sa premenila na primitívnu obludu. Je na ňu smutný pohľad. Nemala by sa zlostiť, nerobí jej to dobre.

Frustrovaná stará dievka si potrebuje stále niečo dokazovať. Kríza stredného veku je sviňa. Keď bola v ZOO, využila atrakciu, a pohladkala bezzubého tigra napchatého sedatívami. Teraz sa chystá na tandemový zoskok. Skočiť pripútaný o niekoho druhého musí byť úbohé, poviete si. Ale no čo, je to perfektný spôsob pre ňu ako si môže niečo dokázať.

Dospievajúce dievča pod železnou päsťou neukojenej panny má smutný údel, a v dôsledku trápenia ktoré prežíva sa z nej stáva anorektička. Doma má ale tvrdú disciplínu, a každý deň cvičia, takže držanie tela má bezchybné ako baletka. Ktovie čo s ňou majú v úmysle. Možno sa na ňu spoliehajú ako na poslednú záchranu, a pokúsia sa ju vydať za boháča. Maša si na nej pokúša naplniť svoje nenaplnené ambície, a vydať ju za chlapa. Socky ako ona sú často veľmi cieľavedomé, a ich snaha je korunovaná úspechom. No pravdou je aj to že nie vždy sa im ich plány vydaria.

„Idylka“

Prostáčikovci pozerajú Modré z neba. Pod pootvorenými oknami hučia autá, na chodbe pred dverami huláka opilec. Zrazu zaznie rinčanie skla. Kriminalita, vlámačky, ogrcané chodby, vandalizmus. Za pár rokov tam budú mať geto. Premiér v televízii reční o širokorozchodnej. Prostáčikovci sú dojatí. Popod okná sa preženie preťažený kamión. Ohlušujúci rev, poháre a taniere na stoloch nadskakujú ako pri zemetrasení. Veru, širokorozchodná, to potrebujeme ako soľ. Obchvatu ich mesta sa nik nedožije lebo papaláši všetko rozkradli, ale ich to netrápi. Oni sú nadšení pre širokorozchodnú, lebo premiér vie tak pekne rozprávať. Milujú keď niekto kto má charizmu takto krásne reční. Skvelá vyhliadka, stavať širokorozchodnú v štáte kde nie sú schopní postaviť ani len diaľnicu medzi dvoma najväčšími mestami. Alebo keď mesiáš urobil rekordný počet klikov, tak to bola bomba z ktorej boli všetci hotoví! Zbožňujú keď ich môžu vodiť za nos a klamať. Sú na to aby boli sprostí, aby boli okrádaní, a aby trpeli. Táraniny a prázdne úsmevy celebrít a politikov sú náplasťou na ich mizerný život.

Posledný rozhovor

Uvidel ju v meste ako išla zo školy. Zamieril k nej.

„Ahoj. Prosím, potrebujem ti niečo povedať. Tvoja rodina mi zakázala sa s tebou stretávať, a ja to musím rešpektovať. Keby nám nebránili, chcela by si ma?“

„Hm.“ Povedala, a mykla plecami.

Vzdychol.

„Chystám sa odtiaľto odísť, a toto je možno posledný krát čo sme sa stretli. Niečo ti poviem. Tvoja teta je zlý zatrpknutý a despotický človek. Dávaj si na ňu pozor, a hneď ako budeš môcť sa vymaň spod jej škodlivého vplyvu. Okamžite ako dovŕšiš osemnásť odtiaľto zmizni a odsťahuj sa niekam ďaleko. Ty si inteligentné a pekné dievča. Uchytíš sa, nájdeš si nejakého dobrého muža. A jednu vec si vry do pamäti: nesmieš dovoliť aby sa ti miešala do súkromia. Musíš jej zabrániť aby na teba mala akýkoľvek vplyv, lebo ti zničí všetky vzťahy, celý tvoj život. V žiadnom prípade jej nedovoľ aby sa k tebe nasáčkovala. To sa nesmie nikdy stať. Rozumieš? Ak by si chcela, keď budeš plnoletá, môžeš prísť ku mne. Ja sa o teba postarám, a budeš mať všetko po čom zatúžiš, aj keby si sama nepracovala.“

Už sa zberal preč, no vtom prehovoril:

„Ba počkaj. Keď budeš dospelá, nebudú ti už môcť v ničom brániť. Prídem si po teba, a budeš moja.“

Záver

Ako to skončilo? Byt som predal nejakým sociálne slabým ľuďom za polovičnú cenu. Bohužiaľ, nemal som na výber. Nehnuteľnosti v tejto lokalite sa veľmi ťažko predávali, a ja som sa ho potreboval súrne zbaviť. Bolo mi tých ľudí veľmi ľúto, lebo boli dobrí, a nachádzali sa v ťažkej životnej situácii. Ako som sa po čase dozvedel, neskôr im ho vzal exekútor, a následne sa byt stal majetkom početnej rodiny ktorej členovia varili a predávali pervitín. To sa vám do vchodu zliezajú narkomani z celého mesta. Keď príde polícia, zabásne jedného, ostatní varia ďalej a nikdy sa ich nezbavíte. Hotové nešťastie.

Prostáčikovci tam aj naďalej bývajú, vetrajú, žijú v hluku a výfukových plynoch. Konflikty s problémovými susedmi a feťákmi majú nepretržite, polícia je u nich každú chvíľu. Kadekto im robí zle, lebo Maša si svojou aroganciou znepriatelila polovicu domu. Na nás každý kašle, nik sa o nás nepostará, vzdychne babička. Je presvedčená o tom že je to len preto lebo jej idol premiér sa o ich starostiach nemal ako dozvedieť a preto im nemôže pomôcť.

Myslel som si že ju budú po vyštudovaní držať zavretú doma v pivnici, ale mýlil som sa. Počas jari som bol na horách. Mám rád skialpinizmus, rozhodol som sa využiť vynikajúce počasie ktoré bolo toho času, a zlyžovať nejaké žľaby. Bolo tam skvele, no tešil som sa už domov, lebo ihneď po návrate som sa chystal ísť za Agátou, ktorá mala mať práve v tieto dni osemnásť. Večer na chate som sa čistou náhodou zhováral s istým mužom ktorý poznal Prostáčikovcov, a dozvedel som sa od neho že ju chcú vydať za syna akéhosi miestneho potentáta, známeho grobiana, pijana, a veľmi prefíkaného a zákerného človeka. Jeho potomok je však úplne iný. Je to neschopné a nesamostatné teliatko, čo má všetko od bohatých rodičov, a v úrade ho držia len preto lebo mu to vybavil otec. Okrem toho má chlapec problémy s hazardnými hrami, a mal už dve autonehody. Keď mi ukázal fotku, spomenul som si. Videl som ho ešte ako študenta ísť s ňou po ulici. O hlavu menší bol od nej a švitoril ostošesť. Vraj je ich vzťah zložitý, a chlapec ju pri hádke stihol už aj udrieť. Ona ho však má rada, a verí že keď sa vezmú „tak ho zmení“. Či ju s ním čaká šťastná budúcnosť nevedno.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?