Juraj Paškuliak
Knihy ktoré som teraz prečítal
Mal som v živote obdobia keď som čítal veľmi veľa. To bolo v čase môjho dospievania a mladosti.
Pochádzam z Kláštora pod Znievom. Študoval som na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici. Živím sa výrobou majstrovských sláčikových hudobných nástrojov. Som autorom štyroch zbierok poviedok, ktoré v priebehu rokov 2010 až 2013 boli vydané v knižnej podobe. Zoznam autorových rubrík: Spoločnosť, Politika, Nezaradené, Próza, Fotografie, Poézia, Kultúra, Súkromné, Spomienky na matku
Mal som v živote obdobia keď som čítal veľmi veľa. To bolo v čase môjho dospievania a mladosti.
Narodil som sa v roku 1981, obdobie dospievania som prežil v deväťdesiatych rokoch.
Kedysi dávno som sa venoval výrobe pastierskych píšťaliek.
Napísal som tu niekoľko článkov o mojej matke, ktorá ma v detstve a počas dospievania fyzicky a psychicky týrala.
Neviem či sa pamätáte ako vyzerali blogy na SME kedysi. Mnohé bolo úplne inak ako dnes.
Kvôli tomu že som fajčil, som zažil obrovské množstvo nenávisti od rôznych ľudí.
Pokračujem v písaní o mojej matke, ktorá ma v detstve a počas dospievania fyzicky a psychicky týrala.
Pred rokmi som na svojom blogu uverejnil článok s názvom Spomienky na matku.
Bol som na Modrom koníkovi. Dajú sa tam nájsť neuveriteľne toxické diskusie, ktoré v toxicite prekonajú aj diskusie na SME.
Najprv som váhal, či sa dať zaočkovať. Nie som riziková skupina, nemal by som mať ťažký priebeh ochorenia.
Chýba mi tu pán Droppa. Považujem ho za jedného z najlepších blogerov. A taktiež diskutérov.
Nedávno som sa posťažoval na svoj život. Jedna teta na to zareagovala tak, že ma poslala na Mars. Vraj sa chystá vesmírny let, mohol by som sa zúčastniť.
Naučil som sa jednu vec. V živote je to tak, že čo mám rád a čo chcem, tak to nemôžem získať a čo nemám rád, to mi život dáva plnými priehrštiami. To je jedno zo základných pravidiel života.
Dnes je veľký deň, dnes je 14. marec. A viete čo si dnes pripomíname? Ak neviete, tak pozorne čítajte ďalej.
Prečítal som diskusiu pod článkom o dovoze ruskej vakcíny a bol som zhrozený. Videl som tam príspevky starých zatrpknutých ľudí, pre ktorých je všetko ruské zlé.
Konšpirátori. Podobajú sa na seba ako vajce vajcu, ako keby vychádzali z nejakej továrne v ktorej ich vyrábajú.
Každá trieda v škole má svojho outsidera. Väčšinou je to dieťa z nejakej horšej rodiny, ktoré nemá dosť peňazí na značkové oblečenie, alebo má nejakú telesnú vadu a ostatné deti sa mu posmievajú.
Z detstva mám množstvo spomienok. Udivuje ma ako mnoho si pamätám, dokonca aj z obdobia keď som bol úplne malý.
Dnes o nenávistných príspevkoch a kyberšikane na diskusiách Blogu SME a o tom keď si admin diskusií nerobí svoju prácu a nemaže príspevky porušujúce kódex.
Ak poznáte knihu Karla Čapka Vojna s mlokmi, tak viete že v závere príbehu, keď už mloci začínali mať kontrolu nad svetom, sa tam začal objavovať akýsi chief salamander, ktorý arogantne kvákal cez rozhlas.